Karolína Dvořáková: Mladá Češka, ktorá prešla Pacifickú hřebenovku
Necelý rok po maturite, ako dvadsaťročná, Karolína Dvořáková zbalila batoh a vyrazila na jednu z najťažších diaľkových trás sveta – viac ako štyritisíc kilometrov dlhú Pacifickú hřebenovku v Spojených štátoch. Doma to nikoho veľmi neprekvapilo. „Asi tak nejako tušili, že ma raz niekde v lese zožerie medveď,“ smeje sa. S humorom, ale aj neuveriteľnou pokorou hovorí o celej Pacifickej hřebenovce.
„Členitosť a farebnosť terénu, ktorým prechádzate, je až neuveriteľná,“ hovorí Karolína. Pacifická hřebenovka totiž nie je len krásna, ale predovšetkým extrémne náročná. „Spoľahla som sa na to, že mám fyzičku vybudovanú športom a trekovaním,“ hovorí. „Ale tiež som si v rámci prípravy skúsila narvať batoh kameňmi a vybehnúť do kopca, ako mi niekto radil,“ smeje sa s tým, že raz jej to stačilo.
Cez hory i cez púšte
Kvôli štvortisícovým horám ale musela prejsť rýchlokurzom, ako používať mačky a cepín. „Oboje z toho sa mi kvôli obrovským haldám snehu strašne moc hodilo,“ spomína. Extrémy počasia si „užila“ so všetkým, od enormného vetra cez pätnásťstupňový mráz až po teploty presahujúce 45 stupňov Celzia. Nič z toho ju ale príliš nerozhodilo. „Som taký yes-man. Pracujem s tým, čo v danej situácii príde a snažím sa zostať pokojná.“
Útek pred požiarmi i záchrana z divokej rieky
Na 151 dní dlhú cestu vyrazila úplne sama. „Myslím si, že takto je ten zážitok vzácnejší a mocnejší, človek nepríde o tú farebnosť ľudských príbehov,“ vysvetľuje. Až na koniec cesty za ňou prišiel otec, priateľ a priateľov otec. „Takže sme tým cieľom prešli spolu, to pre mňa bol jeden z najkrajších momentov hřebenovky,“ spomína.
Cesta ale nebola len o eufórii, krásnej prírode a úchvatných výhľadoch, zažila i ťažšie chvíle. Húfy komárov, útok včiel, nedobrovoľné kúpanie v rieke, útek pred požiarmi. „Asi 200 kilometrov u oregonskej hranice sme sa s ostatnými, ktorých som ten deň stretla, rozhodovali, či ísť ďalej alebo nie. Nakoniec sme z trailu zišli. A dobre sme urobili, pretože požiar naraz zmenil smer a z hodiny na hodinu ten trail začal horieť,“ opisuje.
Nikdy nezabudne ani na brodenie divokej rieky. „Mali sme vody po pás a boli sme veľmi poranené a poškrabané. Len o kúsok ďalej sme si potom všimli dvojicu, ktorá rieku brodila na úplne zlom mieste. Jednému sa šmykla noha a spadol do nej. Vtedy som prvýkrát využila lano, o ktorom som si myslela, že ho nesiem zbytočne. Vďaka nemu sme ho ale potom v troch ľuďoch z rieky vytiahli, úplne potlčeného a otraseného.“
Stretnutie s medveďmi. A medvieďatami
Aj vtedy sa jej ale podarilo zachovať chladnú hlavu. „Mám to nastavené tak, že tie zvieratá do prírody proste patria a my by sme ich nemali rušiť. A keď už ich vyrušíme, tak by sme im nemali robiť ešte viac problémov.“ Priznáva však, že strach na ňu doľahol, keď na strome videla medvieďa. „To som si hneď spomenula, že kde je medvieďa, je nablízku i jeho matka, ktorá určite nebude nadšená, že ma vidí. V tej chvíli som takmer potrebovala vymeniť nohavice,“ opisuje opäť s humorom sebe vlastným.
Otočiť domov, to ale nikdy nechcela. „Keď dáte dvadsať tisíc za letenku, tak sa vám to fakt nechce vzdať,“ hovorí so smiechom. Motiváciou pre ňu boli i ľudia, ktorých na ceste stretla – nielen trail angels, ale i ďalší turisti. „Jeden Američan mi povedal, že hřebenovka je predmestie neba. Úplne s ním súhlasím. Keby sa ľudia všade chovali tak ohľaduplne ako tam, svet by bol krajší,“ hovorí a jedným dychom dodáva, že i kvôli tomu by sa chcela na hřebenovku vrátiť. „Rada by som im oplatila ich láskavosť, porozprávala sa s nimi a podelila sa o skúsenosti.“
Pacifická Hřebenovka (Pacific Crest Trail, PCT)
Pacifická hřebenovka (Pacific Crest Trail, PCT) je ikonická diaľková turistická trasa dlhá približne 4 265 km, ktorá vedie od mexicko-americkej hranice až po kanadsko-americkú hranicu. Prechádza púšťou južnej Kalifornie, divočinou hôr Sierra Nevada, siedmimi národnými parkami, hlbokými lesmi a okolo jazier i sopiek v Oregone až po severný cíp Kaskádového pohoria vo Washingtone. Kultová trail je považovaná za jednu z najkrajších, ale zároveň tiež najťažších trás na svete. Úspešne ju dokončí asi 15 až 35 % turistov.
