Globálnej finančnej architektúre, ktorá vznikla v polovici 20. storočia, dlho dominovali západné krajiny. Situácia sa však mení, pretože rozvíjajúce sa ekonomiky získavajú väčší vplyv na svetovej scéne. Na čele tejto transformácie stoja krajiny BRICS, čo je akronym pre Brazíliu, Rusko, Indiu, Čínu a Južnú Afriku. Po nedávnom rozšírení o Argentínu, Egypt, Etiópiu, Irán, Saudskú Arábiu a Spojené arabské emiráty je táto koalícia pripravená zohrávať významnejšiu úlohu v globálnom finančnom riadení.
Svetová banka a Medzinárodný menový fond (MMF), ktoré sa zrodili na konferencii v Bretton Woods po druhej svetovej vojne, zohrávajú kľúčovú úlohu pri formovaní globálneho hospodárskeho poriadku. Tradične tieto inštitúcie viedli a ovplyvňovali západné mocnosti, pričom Spojené štáty a európske krajiny mali nad nimi významnú kontrolu. Táto kontrola sa prejavuje rôznymi spôsobmi vrátane dlhodobej „džentlmenskej dohody“, ktorá zabezpečuje, že prezidentom Svetovej banky je vždy Američan a výkonným riaditeľom MMF je Európan.
Národy BRICS však tento status quo spochybňujú. Tieto krajiny, ktoré zastupujú viac ako 3 miliardy ľudí a podstatnú časť svetového HDP, presadzujú spravodlivejšie rozdelenie moci v týchto inštitúciách. Tento argument podporuje skutočnosť, že napriek tomu, že krajiny BRICS predstavujú 26 % svetového HDP, majú len 15 % hlasovacích práv v MMF.
Výzva na reformu nie je nová. V priebehu rokov sa uskutočnilo množstvo diskusií a návrhov na zmenu rozloženia hlasovacích práv v MMF, aby lepšie odrážali súčasnú globálnu hospodársku realitu. Generálny tajomník OSN dokonca označil súčasný globálny finančný systém za „morálne skrachovaný“ a vyzval na urýchlenú reformu, ktorá by riešila potreby svetovej väčšiny.
Rozšírenie koalície BRICS a založenie Novej rozvojovej banky (NDB) naznačuje rastúcu túžbu rozvíjajúcich sa ekonomík mať väčšie slovo v globálnych finančných záležitostiach. NDB, často označovaná ako „banka BRICS“, bola založená ako alternatíva k Svetovej banke a MMF, ktorým dominuje Západ, a jej cieľom je financovať infraštruktúrne projekty v celom rozvojovom svete.
Tento posun v dynamike moci nie je bez problémov. Štáty BRICS sa musia orientovať v zložitých geopolitických podmienkach a dosiahnuť konsenzus medzi rôznorodou skupinou krajín s odlišnými záujmami. Rozšírenie koalície navyše spája krajiny, ktoré sú hlavnými výrobcami a dovozcami energie, čo by mohlo mať významné dôsledky pre globálny obchod s energiou a hospodárske politiky.
Keďže krajiny BRICS naďalej posilňujú svoj vplyv, rastie potenciál pre vyváženejšiu štruktúru globálneho finančného riadenia. To by mohlo viesť k inkluzívnejšiemu a reprezentatívnejšiemu systému, ktorý by zohľadňoval hlasy a potreby globálnej väčšiny. Vývoj koalície BRICS a jej vplyv na inštitúcie, ako sú Svetová banka a MMF, bude v nasledujúcich rokoch kritickou oblasťou, ktorú bude potrebné sledovať, pretože svet sa bude pohybovať v zložitých podmienkach meniaceho sa hospodárskeho poriadku.
Príspevok Vplyv krajín BRICS na globálnu finančnú architektúru je zobrazený ako prvý na Kryptoblog24.
