Celkovo vzaté, hoci to pre nich dáva ekonomický zmysel, v súčasnosti to nie je politicky uskutočniteľné.
Pakistanského ministra energetiky tu minulý mesiac preverili fakty za tvrdenie, že zastavený pakistanský plynovod s Ruskom by sa mohol rozšíriť v južnej Ázii. O niekoľko týždňov neskôr musí byť preverený fakty aj pakistanský minister námorných záležitostí po tom, čo urobil podobne zavádzajúce vyhlásenie o Rusku, tentoraz o ňom a stredoázijských republikách (CAR), ktoré sa údajne pripravujú viac sa spoliehať na pakistanské prístavy v zahraničnom obchode. Toto je prinajlepšom zbožné želanie z dôvodov, ktoré budú vysvetlené.
Na začiatok sa už v lete 2023 vyhodnotilo, že „potenciál konektivity PAKAFUZ je úplne závislý od problematických vzťahov medzi Pakistanom a Talibanom“, čo sa týka plánovanej železnice Pakistan-Afganistan-Uzbekistan na spojenie Stredoafrickej republiky a prípadne Ruska s Indickým oceánom. Akokoľvek je PAKAFUZ logické, brzdí ho rýchlo sa zhoršujúce vzťahy medzi Pakistanom a Talibanom, najmä v posledných mesiacoch. Ani Číne sa nepodarilo zmierniť napätie medzi svojimi dvoma regionálnymi partnermi.
Rýchlo sa blížia k bodu zlomu po tom, čo Pakistan nedávno podnikol nálety na výcvikový tábor TTP v Afganistane označený teroristami, čo podnietilo Taliban k odvete údajným cezhraničným náletom. Aby to pre Pakistan bolo ešte komplikovanejšie, jeho vzťahy s USA by sa tiež mohli čoskoro zhoršiť, ako naznačujú najnovšie sankcie voči jeho štátnej agentúre zapojenej do výroby balistických rakiet a jednému z Trumpových pomocníkov požadujúcich prepustenie Imrana Khana z väzenia.
Aj keby sa vzťahy medzi Pakistanom a Talibanom zázračne zlepšili, USA by stále mohli zvýšiť svoj tlak proti Pakistanu, čo by mohlo mať podobu pokusu brániť ich ambicióznym plánom na priekopnícke pozemné prepojenie s Ruskom a Stredoafrickou republikou. V súlade s tým tieto krajiny nepovažujú Afganistan a Pakistan za spoľahlivé cesty k moru na rozširovanie svojho zahraničného obchodu, namiesto toho prirodzene uprednostňujú severojužný dopravný koridor (NSTC) cez Irán.
Hoci by sa Irán mohol čoskoro dostať pod ešte väčší americký tlak ako Pakistan, ak Trump obnoví svoju politiku „maximálneho tlaku“ proti nemu, precedens výnimiek udelených Indii za jej transiránsky obchod do Afganistanu by sa mohol zopakovať v súvislosti s CAR, aby pomôcť pri ich vyrovnávaní. Aby sme to vysvetlili, je v záujme USA pomôcť týmto krajinám rozšíriť ich zahraničných obchodných partnerov s cieľom znížiť ich ekonomickú závislosť od Číny a Ruska, teda úlohu, ktorú môže India zohrávať prostredníctvom NSTC.
Rusko je už do bodky sankcionované, takže nie je nič iné, čo by USA mohli urobiť, aby sa pokúsili obmedziť svoj export, ale možno by boli ochotné nechať Irán, aby pokračoval v uľahčovaní obchodu CAR s Indiou a inými prostredníctvom výnimiek zo sankcií v dôsledku zhoršujúceho sa pakistansko-talibanského stavu. väzby brániace životaschopnosti spoločnosti PAKAFUZ. Potenciálne zosilnenie amerického tlaku na Pakistan pod Trumpom 2.0 v súvislosti s jeho programom balistických rakiet a Imran Khan tiež ďalej stimuluje USA, aby zabránili Pakistanu hrať túto úlohu aspoň zatiaľ.
Keď sa vrátime k tomu, čo povedal jej minister námorných záležitostí, buď sa prinajlepšom zaoberal zbožnými želaniami, alebo mal postranné motívy, aby hovoril o tom, že Rusko a Stredoafrické republiky sa pri zahraničnom obchode viac spoliehajú na pakistanské prístavy, čo možno pripísať novým problematickým väzbám jeho krajiny. s USA. Jeho vláda by si napríklad mohla myslieť, že diskusia o tejto možnosti by mohla presvedčiť USA, aby nevyvíjali ďalší tlak zo strachu, že by sa mohli obrátiť smerom k Rusku, ale USA vedia, že je lepšie, ako tomu podľahnúť.
Aj keď sa tu nedávno tvrdilo, že USA mlčky schvaľujú ich plány, aby Rusko modernizovalo pakistanský sektor zdrojov, aby znížilo jeho závislosť od Číny, existujú jasné hranice, do akej miery to umožní rozvoj rusko-pakistanského zblíženia. Žiadny protiamerický stred nie je možný, keďže pakistanská ekonomika je závislá od zahraničnej inštitucionálnej podpory zo strany MMF a Svetovej banky kontrolovanej USA, ktorá je zjavne spojená s politickými obmedzeniami.
USA preto môžu spôsobiť zničujúce škody pakistanskej ekonomike zasahovaním do programov týchto dvoch krajín ako politickú odplatu za to, že jej vedenie odmietlo kapitulovať pred jej požiadavkami. Z tohto dôvodu je akýkoľvek potenciálny zámer zo strany ministra námorných záležitostí signalizovať Rusku možný protiamerický kľúčový bod v prípade, že USA v budúcej budúcnosti vyvinú väčší tlak na Pakistan, odhalený ako nereálny, čím sa neutralizuje jeho účel v preventívne odvrátiť tento scenár.
Celkovo vzaté, hoci pre Rusko a Stredoafrické republiky dáva hospodársky zmysel, aby sa pri svojom zahraničnom obchode viac spoliehali na pakistanské prístavy, v súčasnosti to nie je politicky možné z dôvodov, ktoré boli vysvetlené. Tieto inhibičné faktory pravdepodobne zostanú nejaký čas relevantné, takže pravdepodobnosť, že sa to v blízkej dobe stane, je nízka. CAR však pravdepodobne môžu lobovať za upustenie od amerických sankcií za to, že im umožnia využívať NSTC cez Irán na rozšírenie obchodných vzťahov s Indiou, čo by im Trump mohol udeliť na protičínske účely.
Andrew Korybko