Netradičné objavovanie Švajčiarska: Zažite Alpy inak

Švajčiarsko vás očarí nielen svojou prírodnou krásou, ale aj vynikajúcou organizáciou a nevšedným spôsobom cestovania. Prečo teda nezažiť tento alpský raj trochu netradične? Vydajte sa na cestu plnú objavov, kde sa každý deň stáva dobrodružstvom.

Patrím medzi večne frflajúcich turistov. Ako si to predstaviť? Neznášam chodiť do kopcov, nadávam, vzdávam to, hnevám sa, niekedy aj plačem alebo umieram strachom, ale keď som konečne na vrchole a držím v ruke pohár niečoho dobrého za odmenu, tak sa kochám, som nadšená a moje telo je zaplavené dávkou endorfínov. A v hlave rovno plánujem ďalší výlet, ako inak než do kopca.

Prešľapala som Rakúsko aj Slovinsko a teraz prišiel čas na Švajčiarsko. Oproti Rakúsku je o dosť drahšie, ale zato je v ňom oveľa menej turistov a Alpy sú tu snáď ešte krajšie. Nie som žiadny milovník klasických dovoleniek na lehátku pod slnečníkom ani sa nesnažím obchádzať tie najviac prefláknuté miesta. Vybrala som preto zo svojho putovania po Švajčiarsku 6 zaujímavých miest, kam by ste sa určite mali ísť pozrieť tiež, ak vás nohy dovedú práve k týmto končinám.

Kippel, mestečko plné tradícií

Naša štartovacia pozícia bola v mestečku Kippel v kantóne Valais, ktoré je hlavnou obcou údolia Lötschental. Tu ako by sa čas zastavil. Od roku 2007 je navyše mestečko súčasťou prírodného dedičstva UNESCO. Po stáročia bolo cirkevným centrom a nachádza sa tu údolný kostol svätého Martina zo 16. storočia. Podľa archeologických vykopávok tu ale prvý kostol stál už o štyri storočia skôr. Práve tu nájdete Lötschental múzeum, vďaka ktorému sa môžete ľahko ponoriť do sveta alpských tradícií a zvykov. Jednoducho tak napríklad zistíte, prečo majú Švajčiari na domoch drevené masky čertov. Nie sú len obyčajnou dekoráciou, ale majú za úlohu odohnať zlých duchov a chrániť domovy pred nešťastím. Každá má navyše svoj príbeh, ktorý je tak trochu ako švajčiarsky syr – plný dier, ale rovnako fascinujúci.

Lanovkou až na vrchol

Po horách nikdy necestujeme sami, ale sprevádza nás štvornohý partner. Na Švajčiarsku je skvelé to, že sú psi všade vítaní. Ak to nezakazuje priamo tabuľa, môžu po horách behať na voľno a nie je problém ich vziať do lanovky. Do väčšiny navyše aj zadarmo (čo sa o ľuďoch a deťoch povedať nedá, pripravte sa na to, že za jazdu lanovkou si dosť priplatíte). V reštauráciách pre ne majú vždy pripravenú misku s vodou a niekedy aj menšie občerstvenie.

Všetky vrcholy vymenovávať nebudem, ale tým najzaujímavejším bol určite preslávený Aletschský ľadovec, najväčší ľadovec v Alpách a srdce švajčiarskeho prírodného dedičstva. Ľadovec je miestom, ktoré priťahuje návštevníkov svojou majestátnosťou a pomyselnou nekonečnosťou. Kolos sa tiahne vyše 23 kilometrov a ponúka neopakovateľné výhľady dostupné vďaka sieti lanoviek a turistických chodníkov z rôznych strán. Ľadovec sa ale vzhľadom na zmeny klímy každý rok zmenšuje až o 50 metrov a na okrajoch výrazne ustupuje.

Obzvlášť obľúbeným východiskovým bodom na preskúmanie ľadovca je Riederalp, odkiaľ vedie lanovka k vyhliadkovým miestam, poskytujúcim panoramatický pohľad na stuhnutý div sveta. Chôdza po okrajoch ľadovca je ako putovanie časom (ľad pochádza z doby pred 18 000 rokmi, z doby ľadovej), kde každý krok odhaľuje tisíce rokov histórie, zaznamenané vo vrstvách a prasklinách ľadu. Okrem nádhernej prírody ide aj o domov bohatého ekosystému, kde sa môžete stretnúť s rôznymi druhmi alpskej flóry a fauny. Avšak, čo naozaj stojí za zmienku, sú nekonečné zelené pastviny s kravami, ktorých zvonce tvoria melódiu alpského raja. Neboja sa voľne pobehujúcich psov ani bikerov, ktorých sme na turistických trasách stretli naozaj dosť. Táto časť Álp je proste rajom pre turistov akéhokoľvek „vyznania“.

Visutý most v Niouc

Keď vás na chvíľu prestane baviť chodenie po horách, tak si môžete dopriať aj trochu adrenalínu (ja teda jeho vyznávač nie som). Bojím sa výšok. A toto pre mňa bolo naozaj vystúpenie z komfortnej zóny. V Niouc nájdete schovaný reťazový visutý most. Hoci patrí medzi najvyššie položené mosty (patrí mu prvenstvo za najvyšší visutý most pre peších na svete), z ktorých možno skákať bungee jumping v Európe, zo silnice ho len tak neuvidíte. Skočiť ale môžete do hĺbky 190 metrov, navyše s výhľadom na Matterhorn. Most bol postavený v roku 1922 a jeho prvotným účelom bola preprava vody. Teraz je vyhľadávaný milovníkmi adrenalínu. K nemu sme zavítali, keď sme si dávali „deň oddychu“. Sliepo som pleskla prstom do mapy, bez toho aby som tušila, aké prekvapenie nás čaká. Pri moste je skvelý bar s príjemnou obsluhou, domácimi vínami a jedinečnými craft beers, takže sa môžete posilniť, pobaviť a pritom sledovať všetkých bláznov, ktorí sa rozhodnú skočiť do priepasti.

Behom chvíľky nám obsluha baru ponúkla si skočiť. „NIKDY,“ povedala som rázne, ale moje oko upútal iný nápis. „Ak mám niečo skúsiť, bude to zipline,“ zažartovala som a ani som nemihla a už som bola natlačená v sedadle a pripevnená k lanu. Zážitok na 10 sekúnd, pri ktorom sa vo mne miešal strach aj vzrušenie, skazilo jedine to, že som po dojazde musela prejsť most späť. Myslela som si, že to nezvládnem. Keď som konečne prešla na druhú stranu, musela som sa napiť z našej ploskačky. Okrem bungee sa môžete po moste len prejsť, skúsiť spomínanú zipline či obria hojdačku pre jedného aj dvoch, a ešte oveľa viac.

Mürren, neprístupná dedina

Najkrajším miestom vo Švajčiarsku bola pre mňa typicky alpská dedina Mürren. Nachádza sa vo výške 1650 m n. m. a ponúka dychberúce výhľady na trojicu slávnych švajčiarskych hôr – Eiger, Mönch a Jungfrau. Najzaujímavejšie na nej je, že nie je prístupná autom. Dostanete sa k nej len lanovkou – vlastne tak trochu sieťou lanoviek. A potom už sa môžete len kochať a ochutnávať. Ak by ste sa chceli dostať až na vrchol, prestupovať budete hneď trikrát. Slávny vrcholok Schilthorn siaha do výšky 2970 m n. m. (spiatočný lístok vyjde 105 CHF) a natáčala sa tu bondovka V tajnej službe Jejho Veličenstva. A neľakajte sa, lanovky sú plné paraglidistov, ktorí lietajú okolo skalných masívov ako voľní vtáci.

Európske Niagary

Mürren sa spolu s ďalšími horskými dedinami skrýva v údolí Lauterbrunnen, čo v preklade znamená „samá voda“. Pevne zovreté skalnými stenami, do neho steká celkom 72 vodopádov. My sme navštívili tie najvyhlásenejšie – Trummelbach Falls, mohutné vodopády, ktoré sú považované za jednu z najväčších prírodných atrakcií Švajčiarska. Skupina desiatich glaciálnych vodopádov je ukrytá vo vnútri horského masívu a prístupné sú vďaka vyrezávaným tunelom a platformám. Sú jedinečné tým, že odvádzajú topiace sa vodu z obrovských ľadovcov Eiger, Mönch a Jungfrau, čo je približne 20 tisíc litrov vody za sekundu počas jarného topenia. Hukot padajúcej vody a možnosť prejsť sa tesne vedľa vodopádov bol naozaj nezabudnuteľný zážitok. K vodopádom sa bohužiaľ so psom nedostanete a za menší okruh okolo nich je potrebné zaplatiť vstupné. Ale verte mi, že to stojí za to.

Nebesky modré, brutálne ľadové

Jeden instagramový trend sme minúť nemohli. Priehľadné a nebesky modré jazierka proste ku Švajčiarsku patria. A jedno z tých najkrajších sa skrýva na území obce Kandersteg v kantóne Bern. Oeschinensee je bez srandy tým najkrajším na svete, s čím súhlasí aj UNESCO. Leží v nadmorskej výške 1578 m n. m., je hlboké 56 metrov a nájdete ho asi štyri kilometre od mesta Kandersteg. K jazeru môžete dôjsť pešo alebo sa dá na vrch, odkiaľ vedie príjemná asi kilometrová prechádzka, dostať lanovkou. My sme vyskúšali lanovku, hneď vedľa jazera sme sa najedli v reštaurácii, ktorá ponúka miestne špeciality (pozor berú len hotovosť), schladili sa v ľadovej vode, potom sme ešte vyrazili na túru do kopca asi 500 výškových metrov a vychutnali si miestne pivo v Berghaus Unterbärgli.

Naše kroky mali viesť ešte vyššie, až k horskej búde Blüemlisalphütte, ale zaskočili nás krúpy veľké ako orechy. Vtipné na celom úteku pred krúpami bolo, že sme si chceli skrátiť cestu lanovkou dole, ale tá bola dve hodiny kvôli nepriaznivému počasiu zastavená. A keď sme konečne dorazili k autu, premočení na kosť, zistili sme, že sme nechali otvorené okienka. Na sedačkách sa tak pomaly ani nedalo sedieť.