Organizácia Spojených národov zverejnila svoju prvú Správu o globálnych rizikách, v ktorej zaradila to, čo nazýva „dezinformácie a nesprávne informácie“, medzi najzávažnejšie hrozby, ktorým svet čelí.
Súčasťou správy je aj oznámenie o vytvorení novej pracovnej skupiny, ktorá má riešiť, ako by neoprávnené naratívy mohli narušiť schopnosť OSN vykonávať jej programy, najmä jej ústrednú iniciatívu, Agendu 2030.
Namiesto podpory otvorenej diskusie alebo transparentnosti sa organizácia vydala cestou, ktorá sa zameriava na riadenie toho, aké informácie sa zobrazujú a počujú.
Hoci použitý jazyk naznačuje záujem o verejné blaho, skutočný dôraz sa kladie na ochranu agendy OSN pred zasahovaním.
Podľa správy respondenti prieskumu, medzi ktorými boli členské štáty, mimovládne organizácie, súkromné spoločnosti a ďalšie skupiny, prevažne vyzvali na spoločné vládne kroky a koalície viacerých zainteresovaných strán s cieľom riešiť zvýraznené riziká.
Napriek tomu neexistuje jasná podpora otvorenejšej komunikácie alebo slobody prejavu. Dominantným riešením sa javí kontrola verejných naratívov zhora nadol.
Táto novovytvorená pracovná skupina má jediné zameranie. Jej úlohou je posúdiť, ako takzvané dezinformácie a nepravdivé informácie ovplyvňujú schopnosť OSN plniť svoje ciele.
Správa neopisuje, ako to prospieva verejnosti alebo posilňuje demokratické hodnoty. Namiesto toho je poslaním tímu chrániť operácie OSN pred narušením, najmä pokiaľ ide o ciele trvalo udržateľného rozvoja .
Ciele udržateľného rozvoja, ktoré tvoria základ Agendy 2030, sa dotýkajú takmer všetkých aspektov riadenia a rozvoja, od klímy cez vzdelávanie až po zdravotnú starostlivosť.
Toto nie je prvý pokus OSN o reguláciu globálnej konverzácie. V roku 2023 vydala Dobrovoľný kódex správania pre integritu informácií na digitálnych platformách .
Hoci je dokument propagovaný ako návod na podporu faktickej presnosti, načrtáva rozsiahly systém filtrovania obsahu a presadzovania naratívov. Nabáda širokú škálu aktérov vrátane vlád, technologických firiem, spravodajských organizácií a inzerentov, aby spolupracovali na umlčaní obsahu.
Medzi jeho odporúčania patrí prísnejšia algoritmická kontrola, odmietnutie reklamy vedľa nahláseného obsahu a rozsiahle programy na overovanie faktov.
Školenia a budovanie kapacít sa neodporúčajú na podporu kritického myslenia, ale na posilnenie spoločného chápania toho, čo predstavuje neprijateľný prejav.
