Kubánsky módny návrhár Osmany Laffita, ikona českej módy, kritizuje Prague Pride a hovorí o výchove detí v homosexuálnych pároch.
Kubánsky módny návrhár Osmany Laffita žije v Česku už niekoľko rokov a stal sa ikonou tamojšej módnej scény. Rovnako otvorene ako o móde, vyjadruje sa aj k životu a aktuálnym spoločenským témam. V poslednej dobe zaujal verejnosť svojim postojom k akcii Prague Pride, voči ktorej sa kriticky vymedzil.
Hoci Osmany Laffita svoju orientáciu nikdy neskrýval, na akciu Prague Pride má vyhranený názor. Nepáči sa mu predovšetkým forma a financovanie celej akcie. „Vadí mi karneval, ktorý sa okolo toho robí. A tiež to, že je Prague Pride financovaná zo štátnych peňazí,“ vysvetľuje návrhár. Podľa neho by štát mal investovať peniaze do skutočne užitočných vecí, ako sú napríklad bezbariérové prístupy pre vozíčkarov. Akcia Prague Pride je financovaná z viacerých zdrojov. Časť ide z verejných prostriedkov a časť zo súkromných zdrojov.
Laffita totiž odmieta, že by sa gay komunita v Česku musela integrovať. „Ja sa integrovaný cítim. Nepotrebujem bojovať, aby som sa integroval. Mám hetero klientov, hetero kamarátov, chodím do hetero reštaurácií, bývam v hetero hoteloch.“
Najväčšiu nevôľu u neho ale budí chovanie niektorých účastníkov sprievodu. „Ak sa chceš integrovať, prečo na ulici ukazuješ zadok, prečo chodíš v maske psa alebo koňa? Ja neriešim, ako sa kto identifikuje, to je každého vec. Ale nech to robí doma. Nie na ulici.“ Dizajnér sa cíti takým chovaním urazený, pretože vraj vrhá negatívny tieň na celú komunitu. „Ja som gay, ale nechodím po ulici polonahý, nechcem, aby na mňa ľudia ukazovali: Pozri, toto robia gayovia.“
Dvojí meter
Osmanyho kritika smeruje aj k pražskému magistrátu. Laffita pripomenul, že keď on sám chcel usporiadať výrobnú módnu prehliadku na Karlovom moste, kde by utratil milióny vlastných peňazí za produkciu, úrady mu to nepovolili. „Ale potom dovolia, aby sa ulice uzavreli pre Pride. To mi príde nespravodlivé, a preto som to kritizoval.“
Výchova detí: Rozum verzus túžba
Ďalším kontroverzným témou je výchova detí v homosexuálnych pároch. Napriek tomu, že Osmany po dieťati kedysi túžil, jeho partner mu otvoril oči. „Môj manžel má viac rozumu než ja a povedal mi, že príroda to tak nezariadila. Dieťa sa rodí z ženy a muža. Dedí gény od mamy i od otca.“ Laffita priznáva, že partner mal pravdu, a upozorňuje na budúce problémy, keď sa dieťa bude musieť v škole vyrovnávať s tým, že má dvoch tatínkov. „Keď potom dieťa pôjde do školy a spolužiaci sa spýtajú: ‚Kto je tvoja mama?‘ a on odpovie: ‚Karel,‘ tak to bude problém.“
Nicméně je zástanca adopcie detí z detských domovov. „Keď sú detské domovy plné opustených detí, prečo by si ich nemohli adoptovať ľudia, ktorí majú financie a dokážu im dať dobrú výchovu? S tým naprosto súhlasím. To je podľa mňa správna cesta,“ hovorí s dôrazom. Co mu však hlava nebere, je snaha tvořit dítě uměle a trvat na tom, že je to biologicky společné dítě obou partnerů. „Ale pozor, ať si každý dělá, co chce. Já nikomu neříkám, jak má žít. Mám kamarády, kteří děti mají, a jejich děti jsou krásné a vychované.”
Na vzťahu záleží viac než na papieri
Osmany Laffita sa vyjadril aj k manželstvu pre všetkých. „Keď sa kedysi zaviedlo registrované partnerstvo, všetci to chceli. A hneď chceli aj manželstvo. Ale spousta z nich se po půl roce rozešla nebo byli nevěrní,“ hovorí a dodáva: „Môj manžel a ja sme spolu už tridsať tri rokov. A to je, myslím, dôkaz, že na tom, aký zväzok máš, toľko nezáleží. Ide o to, aký máš vzťah.“
