„Nemusíme byť milé. Nemusíme sa ospravedlňovať. Môžeme jednoducho povedať: Chcem ísť sama. A to stačí.“ Slová Jasmíny Houdek, lektorky Modernej sebaobrany, znejú jednoducho, no pre mnohé ženy, ktoré sa vydajú samé na trek, predstavujú zásadnú zmenu myslenia. Pretože práve na cestách, kde by sme mali zažívať slobodu, dobrodružstvo a pokoj, s nami často ide aj jeden nečakaný spoločník – strach.
Strach povedať nie. Strach, že budeme pôsobiť nepríjemne. Strach, že si niečo namýšľame, keď nás niekto sleduje. A tiež veľmi konkrétne obavy: Čo ak zablúdim? Čo ak stretnem niekoho nebezpečného? Napriek tomu čoraz viac žien balí batoh a vyráža na vlastnú päsť. Prečo? Pretože túžba po slobode a sebapoznávaní často preváži. Túžba byť chvíľu sama, mať čas na premýšľanie, ísť svojím tempom. A tiež preto, že byť sama na treku dnes už nie je nič výnimočné. Stačí sa dobre pripraviť.
Jedným z najväčších problémov, s ktorými sa ženy, a to nielen pri sólo cestovaní, stretávajú, je strach povedať nie. „Aj keď sme v situácii, ktorá je nám nepríjemná, často sa radšej usmievame a tvárime sa, že je všetko v poriadku. Ale tak to nemusí byť,“ vysvetľuje Jasmína Houdek. „Nemusíme byť milé, nemusíme sa ospravedlňovať, nemusíme si vymýšľať výhovorky. Môžeme zkrátka povedať: Chcem ísť sama. A to stačí.“
Podľa Jasmíny Houdek ide o základnú zručnosť, ktorú si ženy pri sólo cestách často iba osvojujú – hovoriť, čo chcú, a neospravedlňovať sa za to. „Jedna moja klientka mi rozprávala, ako absolvovala niekoľkodňovú púť s niekým, kto jej bol nepríjemný – len preto, že sa jej nechcelo odmietnuť ho. Ale my sa nemusíme vyhovárať, nemusíme vyzerať prívetivo. Máme právo ísť samy, svojím tempom a premýšľať si, o čom chceme.“
„Najdôležitejšia je sústredená pozornosť, načúvať intuícii a spoľahnúť sa sama na seba. Nielen na treku, ale aj v bežnom živote,“ hovorí Jasmína Houdek.
Čo ak si ale niekto nedá povedať? Aj na to má Houdek jasný recept: „Buďte dôrazná. Žiadne prosím, žiadne zmäkčovanie. Povedzte pokojne a pevne: Je mi to nepríjemné. Chcem byť sama. A keď to nepomôže, zopakujte to. Znovu a znovu. Hovorte za seba, neobviňujte, ale nenechajte sa zatlačiť.“ Pomáha aj reč tela – narovnať sa, mierne rozkročiť, čelom stáť proti človeku a zdvihnúť ruky dlaňami proti nemu. „Toto gesto je jasné aj pre cudzincov, bezo slov. Hovorí: Nie som agresívna, ale som pripravená sa brániť.“
Jedna z častých obáv je pocit, že vás niekto sleduje. „V takom prípade vždy počúvajte svoju intuíciu,“ hovorí Jasmína Houdek. „Nesnažte sa sama seba presvedčiť, že si to len namýšľate. Nehrajte divadlo, že telefonujete. Nedávajte si ani slúchadlá do uší. Pokojne zíďte z cesty, začnite si obzerať napríklad strom alebo siahnite do batohu – zámienka nie je podstatná. Dôležité je získať odstup. Zastavte sa, položte batoh na zem a postavte sa čelom k človeku, ktorý vás obchádza, aby ste na neho videli.“
Ak sa predsa len dostanete do krízovej situácie, dobrá komunikácia vyrieši väčšinu konfliktov. „Agresor nehľadá problém. Hľadá korisť, ktorá nebude klásť odpor,“ hovorí Houdek. Základom je veriť svojmu pocitu a nebyť ticho. A ak by došlo na priamu obranu, odporúča mať so sebou gélový paprikový sprej, ktorý funguje aj vo vetre alebo daždi. Je presný, nevytvára oblak, ale vystrekne z neho úzky, silný prúd a neohrozuje vás samotnú.
„Najdôležitejšia je sústredená pozornosť, načúvať intuícii a spoľahnúť sa sama na seba. Nielen na treku, ale aj v bežnom živote,“ zhŕňa Jasmína Houdek.
Ženy vyrážajú na treky samy čoraz častejšie. A nie je to náhoda. Prieskum spoločnosti Future Partners medzi 4 000 americkými cestovateľkami ukázal, že túžbu po sólo ceste tento rok vyjadrilo 40 % z nich – o osem percent viac ako vlani.
Aj na diaľkových trasách, ako je Stezka Českem, pribúda žien, ktoré idú samy. Zakladateľ projektu Martin Úbl potvrdzuje, že ženy na trase nie sú výnimkou. „Dnes na Stezke stretnete desiatky a stovky žien, ktoré idú samy, a od spustenia Stezky sme prekvapení, koľko ich je. A napríklad ani nemôžeme povedať, že by chodili skôr mladšie či staršie – idú naozaj akéhokoľvek veku i štýlu. Teda v kuse, po etapách, na kolobežke, alebo napríklad na bicykli. Mnohé si tú samotu vyložene užívajú – prichádzajú si oddýchnuť, nájsť vnútorný pokoj, alebo si len vyčistiť hlavu,“ hovorí Úbl.
A práve to je na treku najsilnejšie. Nielenže vás cesta zavedie ďaleko od civilizácie – ale aj bližšie k sebe.
Som žena a chcem ísť sama na trek. Čo je dobré vedieť?
Vyraziť sama neznamená ísť naslepo. Majte trasu dobre naplánovanú, stanovte si základné orientačné body a miesta na prespanie či odpočinok. Uložte si do telefónu dôležité informácie a mapy, ideálne aj offline. Správna obuv a vrstvené oblečenie sú základ. Batoh voľte čo najľahší – každý zbytočný gram v kopcoch spoznáte. Technika nie je všemocná, ale nabitý telefón, powerbanka a malá solárna nabíjačka sa môžu hodiť. Pred odchodom dajte vedieť niekomu blízkemu, kam idete a kedy sa plánujete ozvať. Neponáhľajte sa. Choďte svojím tempom a dostatočne odpočívajte.
