Neďaleko peruánskeho Cusca sa objavil fascinujúci prírodný útvar, ktorý okamžite upútal pozornosť miestnych obyvateľov i vedeckej komunity. Neobvyklý kužeľ, vysoký iba 60 centimetrov, začal pokrývať okolité polia sivou ílovitou hmotou. Dedinčania mu s úžasom začali hovoriť „najmenšia sopka na svete“ a jeden z miestnych predstaviteľov Arturo Mamani ho poeticky pomenoval Oko orla.
K Oku orla sa okamžite začali schádzať desiatky zvedavcov a miestni obyvatelia k nemu dokonca priniesli koku ako obetný dar. Správy o záhadnom útvare sa rýchlo rozšírili a úrady na miesto vyslali odborníkov z Geofyzikálneho ústavu Peru (IGP).
Hernando Tavera, vedúci Geofyzikálneho ústavu Peru, čoskoro objasnil skutočnú povahu „Oka orla“. Nejedná sa o vulkanický prieduch ani o pravú sopku v tradičnom slova zmysle, ale o takzvanú bahennú sopku, niekedy označovanú aj ako bahenný dóm.
Bahenná sopka vzniká, keď sa na povrch dostanú plyny ako metán a oxid uhličitý spolu s podzemnou vodou a ílom. Na rozdiel od sopiek tu nie je prítomná magma ani vulkanická aktivita. Výsledkom je kužeľ s kráterom, ktorý svojim tvarom skutočne pripomína sopku, ale jeho pôvod je úplne odlišný. Tavera zdôraznil, že typ aktivity a emitované materiály nemajú nič spoločné s aktívnymi sopkami nachádzajúcimi sa na juhu krajiny.
Hoci „Oko orla“ nepredstavuje sopečné riziko, vedci upozorňujú na možné negatívne dopady na životné prostredie. Bahenná erupcia môže spôsobiť potenciálnu kontamináciu blízkych vodných zdrojov a plodín, čo by mohlo ohroziť úrodu a kvalitu pôdy v okolí. Z tohto dôvodu Geofyzikálny ústav Peru naďalej monitoruje bahennú sopku, aby určil, či predstavuje nejaké riziko pre miestnu komunitu.
„Oko orla“ tak zostáva malou prírodnou záhadou, ktorá vyvolala veľký rozruch a pripomína nám rozmanitosť a prekvapivosť prírodných javov.
