Počas rozsiahlych útokov na Ukrajinu ruské drony narušili poľský vzdušný priestor, čo viedlo k ich zostreleniu lietadlami NATO. Ide o prvý priamy vojenský zásah aliancie voči Rusku od začiatku invázie v roku 2022. Rusko popiera, že by cielilo na Poľsko a obvinilo Varšavu zo šírenia „mýtov“ s cieľom eskalovať vojnu na Ukrajine. Západní a ukrajinskí experti však tvrdia, že narušenie mohlo byť zámerným pokusom o testovanie západnej obrany a odhodlanosti. Táto udalosť predstavuje významnú eskaláciu s potenciálne rozsiahlymi dôsledkami nielen pre Poľsko, ale aj pre EURópsku bezpečnosť vo všeobecnosti. Narušením poľského vzdušného priestoru Rusko zjavne testuje obranu NATO a snaží sa odhaliť akékoľvek rozpory v rámci aliancie, najmä v kontexte pretrvávajúcich otázok o odhodlaní USA. Incident zdôrazňuje pripravenosť Moskvy posúvať hranice a využívať akékoľvek vnímané zraniteľnosti pozdĺž východného krídla NATO, aj keď Rusko v súčasnosti nevyhľadáva priamu vojenskú konfrontáciu s členským štátom NATO.
Ruské drony a rakety už počas doterajšieho priebehu konfliktu niekoľkokrát prenikli do vzdušného priestoru členských štátov NATO, vrátane Poľska, ale doteraz sa ich žiadna krajina NATO nepokúsila zostreliť. Varšava uviedla, že počas stredajšieho útoku boli zostrelené najmenej tri drony, pričom incident označila za „nie náhodnú udalosť“. K incidentu došlo v čase, keď Rusko spustilo sériu útokov po celej Ukrajine, vrátane západoukrajinského mesta Ľvov, ktoré sa nachádza menej ako dve hodiny jazdy od poľských hraníc. Poľsko zaznamenalo za noc devätnásť narušení svojho vzdušného priestoru. Varšava, Lublin a Rzeszów, ktorý je kľúčovým logistickým uzlom pre doručovanie vojenskej a humanitárnej pomoci na Ukrajinu, boli potenciálne ohrozené ruskými útokmi dronmi. Generálny tajomník NATO vyjadril solidaritu s Poľskom a odsúdil bezohľadné správanie Ruska, pričom vyzval alianciu, aby zvýšila svoje výdavky na obranu a produkciu a zachovala si podporu Kyjevu.
Európske metropoly incident rýchlo odsúdili a niektoré ho označili za testovanie spojencov Ukrajiny zo strany Ruska, najmä v čase, keď Európa prevzala vedúcu úlohu v poskytovaní pomoci Ukrajine. Jeden z predstaviteľov Európskej únie vyjadril názor, že Rusko testuje reakciu Západu a stáva sa odvážnejším, pretože reakcia na jeho činy nie je dostatočne silná. Bývalý americký prezident reagoval na útok stručným vyhlásením na sociálnych sieťach. Biely dom uviedol, že prezident Spojených štátov bude čoskoro hovoriť so svojím poľským náprotivkom. K narušeniu došlo len niekoľko dní pred tým, ako Rusko a jeho spojenec Bielorusko, ktoré susedia s Poľskom, spustili spoločné vojenské cvičenia Zapad-2025. Poľsko už predtým oznámilo, že zatvára svoje zostávajúce hraničné priechody s Bieloruskom v súvislosti s cvičeniami. Bielorusko uviedlo, že jeho sily protivzdušnej obrany sledovali a zostrelili niekoľko dronov, ktoré „stratili kurz v dôsledku opatrení elektronického boja“.
Ukrajinský vojenský expert uviedol, že drony, ktoré zaútočili na Poľsko, pravdepodobne neboli bojové drony a mohli byť určené na zámerný prelet na poľské územie s cieľom otestovať jeho bezpečnostné systémy. Útok mohol Rusku umožniť sledovať postupnosť radarových reakcií Poľska a pozorovať, ktoré lietadlá boli vyslané do akcie. Iný odborník naznačil, že útok je signálom, že situácia by mohla eskalovať do pravidelného prúdu „zatúlaných“ ruských dronov smerom k poľským a pobaltským letiskám a iným logistickým uzlom. Rusko by následne mohlo ponúknuť kompromis: žiadne ukrajinské zasahovanie do ruskej civilnej leteckej prevádzky výmenou za „aktualizácie softvéru“ pre drony, čo odkazuje na intenzívnejšie ukrajinské útoky dronmi na ruskom území, ktoré výrazne narušili prevádzku na ruských letiskách. Cieľom stratégie by mohlo byť ukázať, že Moskva môže výrazne zhoršiť život Európanom bez prekročenia vnímanej hranice radikálnej vojenskej eskalácie a zároveň ponúknuť „ústupky“ výmenou za európske „pochopenie“ záujmov Moskvy na Ukrajine.
Centrum pre východné štúdie vo Varšave naznačilo, že cieľom agresívnych akcií Ruska je destabilizovať vnútornú situáciu v Poľsku a ďalších západných krajinách podporujúcich Kyjev a oslabiť solidaritu jeho spojencov. Poľský premiér aktivoval článok 4 NATO, podľa ktorého môže člen aliancie zvolať urgentné rokovania, ak cíti, že jeho „územná celistvosť, politická nezávislosť alebo bezpečnosť“ sú ohrozené. Išlo len o ôsmy prípad použitia tohto opatrenia. Vysoký diplomat NATO uviedol, že reakcia NATO pravdepodobne bude spočívať v „premiestnení niekoľkých ďalších aktív“ do Poľska alebo inde na východe a presadzovaní „tvrdej línie“ zo strany generálneho tajomníka NATO. Okrem zvýšenia pomoci Ukrajine by Európa mohla tiež smerovať zdroje na posilnenie vojenskej podpory pre pobaltské štáty a Poľsko. Podľa analytika je ťažké povedať, ktorú cestu si Európania vyberú. Iný analytik však tvrdí, že táto udalosť pravdepodobne ešte posilní západnú podporu Ukrajine, namiesto toho, aby ju zmenšila. Očakáva sa, že krajiny ako Poľsko, pobaltské štáty a Česká republika, ktoré patria medzi najsilnejších podporovateľov Ukrajiny, budú presadzovať väčšiu vojenskú a finančnú pomoc.
