Pražský byt prešiel radikálnou premenou: Drzosť sa stretáva s jemnosťou a história s modernou
V srdci historickej Prahy sa nachádzal byt, ktorý akoby uviazol medzi minulosťou a súčasnosťou. Priestor pôsobil ako labyrint s nánosmi času, a tak bolo jasné, že ho čaká radikálna premena. Vďaka architektom sa z neho stal vzdušný a premyslený priestor, v ktorom sa drzosť stretáva s jemnosťou.
„Realizácia bola od začiatku zaujímavá už samotným zadaním. Investor mal v úmysle byt prenajímať, no vzhľadom na jeho silnú väzbu na miesto sa ho nechcel úplne vzdať – a to je východisková úvaha nad zmenou dispozície – vyčlenenie garzónky ako samostatne funkčnej jednotky,“ opisujú realizáciu v centre Prahy architekti z ateliéru Facha.
Aby sa tvorcovia mohli pustiť do radikálnej premeny, byt najprv museli kompletne vypratať. „V kuchyni sa na stole ešte dosúšali orechy, všetok nábytok bol plný kníh, jedálenských servisov aj osobných vecí, ktoré bolo potrebné vytriediť, schovať, ponúknuť alebo vyhodiť,“ dodávajú. O spoluprácu s charitami a bazármi sa postarali spoločne s investorom a mnohé z pôvodných vecí boli starostlivo zakonzervované pre neskoršie využitie. Niektoré z týchto kusov sa nakoniec do bytu vrátili – repasované, zreštaurované, zasadené do nového kontextu.
Samotná rekonštrukcia bola totálna – architekti sa spoločne s remeselníkmi pustili do nových rozvodov vody, kúrenia aj elektroinštalácií, vykopali podlahy, odviezli suť, na nové podklady položili parkety a v chodbe a kúpeľniach dlažby z teraca. Vzhľadom k lokácii v centre Prahy sa ale každý krok stretával s náročnou logistikou. Pristavenie kontajneru, vynášanie materiálu alebo len prostý pohyb robotníkov po spoločných priestoroch bol výzvou – tým viac, že rekonštrukcia tohto bytu bola v dome jednou z posledných. „Susedia boli unavení a tiež menej tolerantní voči pohybu stavby a zvýšenej prašnosti v spoločných priestoroch. Nezriedka sme po skončení práce dozoru napustili kýbel s vodou a vytierali chodby,“ priznávajú architekti.
Dispozícia bytu bola navrhnutá ako dve samostatne fungujúce jednotky – priestranný hlavný byt a menšia garzónka, pričom každá časť má svoj charakter i logiku. V každej miestnosti hlavného bytu dominuje výrazný solitér – v kuchyni modrý ostrovček, v obývacej izbe oranžovo čalúnená pohovka otočená do viacerých smerov, v spálni zelená manželská posteľ zasadená pred okno. Priestor zostáva svetlý, veľkorysý, ale nestráca na intimite. Garzónka je potom riešená ako súvislý obytný objekt – kuchynská linka prechádza v schodisko vedúce na vyvýšenú spaciu platformu, pod ktorou sa nachádza kúpeľňa. Dispozične je všetko maximálne využité, bez toho, aby priestor stratil svoju vzdušnosť alebo ľahkosť.
Farebnosť i materiály sú zámerne výrazné. Niekedy drzé, inokedy jemné, ale vždy v napätí medzi starým a novým. Výrazná farebná plocha sa stretáva s pôvodnými repasovanými kazetovými dverami, profilovanými zárubňami a reštaurovanými okennými špaletami. Architekti z ateliéru Facha počas stavby spolupracovali s radou odborníkov a remeselníkov. Na murárskych a štukatérskych prácach sa podieľal Jaroslav Kozohorský a drevené prvky, drevostavby i renovácie nábytku realizovalo Amanoriginal. Dokončovacie a inštalačné práce riešili samotní architekti, veľký podiel práce realizovali Dattone Praha. Výslednú atmosféru dotvárajú starostlivo vybrané doplnky – koberec od Maimana, kvety od štúdia Anemone, sklenené prvky Františka Jungvirta, textílie od štúdia Geometr a umelecké diela od autoriek a autorov ako Sarah Dubná, Tereza Štětinová, Roman Štětina, Monika Martykánová, Barbora Fastrová, Tomáš Němec alebo Antonín Nykl. „Bol to tisíc a jeden detail, dorezávanie a pasovanie na mieste, skladanie, obkladanie, natieranie, zasklievanie. Regály, do ktorých sme vkladali Jiroutkove knižnice a péřáky – sme montovali po nociach, s veľkou nervozitou sme čakali na dokončenie zámočníckych prvkov, ktoré sa oneskorili v lakovni,“ opisujú autori projekt i proces, ktorý sa niesol v duchu trpezlivosti a neustáleho dolaďovania.
Zlom nastal po dokončení podláh. Obklady kúpeľní, montáž vstavaného nábytku, inštalácia jednotlivých solitérov i návrat zreštaurovaných prvkov dali priestoru jeho konečný výraz. „Nové kusy nábytku sme umiestňovali do stredu jednotlivých miestností ako výrazné solitéry, kedy sa to dôležité odohráva práve tam. Intímnejšie zákutie ponúka zátišie v arkieroch – v obývacej izbe je to pracovný kút, v kuchyni očalúnená platforma,“ dopĺňajú architekti.
„Od celkovej koncepcie, k prekopaniu vnútorností a realizácie funkčných sietí – až po zazoomovanie k poslednému detailu – sa podarilo, čo sa nepodarí vždy – udržať kontrolu nad kvalitou a formou prevedenia. A to nielen našou zásluhou, nekonečnou trpezlivosťou investora, ale tiež vôľou všetkých remesiel i ďalších zúčastnených na tom, aby všetko dobre dopadlo,“ uzatvárajú tvorcovia realizácie.
