Z kuchyne až k vlastnému e-shopu: Príbeh Lucie a jej voňavých sviečok z Beskyd

Zo sklamania k zmysluplnému tvoreniu. Lucii zmenil život zdravotný handicap – a na chvíľu sa jej svet zrútil ako domček z kariet. Ona sa ale nevzdala a svoj osud vzala do vlastných rúk. Teraz v srdci Beskyd vyrába jedinečné sviečky voňajúce po kokosovom vosku a bylinkách. Každá z nich vzniká pomaly – tak, ako jej telo dovolí – a ako si žiada precízna práca.

Keď Luciu Běčákovú prijali na výtvarný odbor na vysokej škole, mala pocit, že sa jej začína plniť životný sen. Umenie ju sprevádzalo odmalička – maľovala, spievala, vyrábala. Nešlo však len o koníček, ale o vyjadrenie jej osobnosti. Lenže tesne pred nástupom prišla choroba. A s ňou aj rana, ktorá zmenila úplne všetko. „Zpočiatku som sa pohybovala len na vozíčku, neskôr sa mojím každodenným pomocníkom stali barly a dodnes mi zostala ochrnutá noha. Bola som vyčerpaná, nemohla som sa pohybovať ako predtým. Študovať výtvarné umenie v klasickom režime už nebolo možné,“ spomína teraz deväťdesiatročná Lucie.

Stratený sen, nová cesta

Nastalo tak obdobie, kedy si pripadala úplne stratená. Miesto vzdušného ateliéru – štyri steny a posteľ, miesto rozletu – obmedzenia. „Bolo to náročné obdobie. Mala som pocit, že sa mi zavreli dvere k vysnívanému životu,“ priznáva. Ale práve vtedy sa v nej niečo zlomilo. Alebo skôr zrodilo. „Nechcela som umenie opustiť. Preto som začala pomaly hľadať cesty, ako tvoriť aj doma. Sedela som u stolu, navliekala minerály a vyrábala prvé náramky. Bola to moja terapia,“ popisuje. Krátko potom prišiel nápad založiť e-shop. Najprv s náramkami, potom s dekoráciami. A nakoniec – so sviečkami. A práve tie dnes Luciu živia. „Nikdy nezabudnem na tú obrovskú radosť, ktorú som mala, keď prišla prvá objednávka,“ usmieva sa.

Z kuchynskej linky sa stala dielňa. Prvé sviečky boli pokusy a omyly – vosk sa odlupoval, knôt horel ako fakľa alebo nehorel vôbec. Nič nevychádzalo. Ale ona sa nevzdala. A to predovšetkým vďaka mamičke, ktorá je jej najväčšou oporou. „Nemohla som to robiť ako ostatní. Musela som nájsť vlastný spôsob. Telo mi nastavilo jasné limity – ale aj tie limity sa dajú prekonať, keď idete krok za krokom,“ hovorí.

Boom, ktorý nečakala

Dnes vyrába dizajnové sviečky z kokosového a sójového vosku, ktoré zdobia ručne odlievané kvety alebo sušené bylinky. Každý kúsok je ručne robeným originálom a každý vzniká pomalým tempom v znamení precíznosti i odpočinku – inak to nejde. „Potrebujem viac času, viac odpočinku, pomoc u ťažších častí výroby. Ale i keď to nie je tá najrýchlejšia cesta, je moja. A dáva mi zmysel,“ popisuje tvorkyňa.

Dlho to vyzeralo, že sa jej e-shop nikdy nerozbehne. Objednávky chodili len okolo Vianoc, celoročne to bolo prežívanie. Lenže vlani prišiel zlom. Lucie vytvorila kolekciu minimalistických sviečok s kvetinovou ozdobou a tá išla takzvane na dračku – vypredala sa behom pár dní. Od tej doby začala sviečky tvoriť na plný úväzok, a to pod značkou „Design by Luci“.

Krása s bolesťou

Lucie nezastiera, že život s pohybovým handicapom nie je jednoduchý. Každý deň musí plánovať a niekedy si musí povedať „dnes to nejde“. A práve vďaka tomu získala iný pohľad na svet. „Zdravotné obmedzenie mi vzalo mnoho – slobodu, pohyb, možnosť byť spontánna. Ale dalo mi hlbšie vnímanie života, trpezlivosť, empatiu. A možnosť robiť veci inak,“ priznáva.

Jej mamička – najväčšia opora – s ňou každý deň balí objednávky, pomáha s prevádzkou e-shopu a zvláda to, čo Lucie fyzicky nedokáže. „Bez mamy by to nešlo. Je to môj parťák i hrdinka,“ hovorí s úsmevom.

Symbol, nový smer a iskra

Lucčiny sviečky dnes putujú do domácností po celej republike. Ľudia v nich vidia nielen krásu, ale i silný príbeh. Dôkaz, že i keď vám život vezme jeden životný smer, poriad môžete nájsť iný – možno pomalší a náročnejší, ale treba zmysluplnejší. „Chcem, aby ľudia vedeli, že i keď vám osud hodí polená pod nohy, poriad môžete tvoriť. A žiť naplno – po svojom,“ uzatvára.

Jej sen do budúcna? Mať vlastnú dielňu s výhľadom na beskydské lúky a malú galériu, kde bude vystavovať sviečky ako umelecké diela.

A tak Lucie kráča životom s barlami, ale taktiež s odvahou a iskrou, ktorá rozsvieti i tú najtmavšiu miestnosť.