Na bežnej dovolenke sa môže všetko zmeniť jediným telefonátom. Devätnásťročná Marcela Hubková vycestovala s kamarátkou na Korfu k moru. Priniesla si nielen celoživotnú lásku ku Grécku, ale aj prísľub možnej práce. „V tej dobe som nevedela ani slovo po grécky,“ smeje sa Marcela. Dnes v Jablonci pripravuje chobotnicu podľa tajného receptu a Grécko má v srdci už navždy.
Na začiatku všetkého bola náhoda. Marcela sa na Korfu zoznámila s delegátom Františkom. „Hovoril, že by na budúci rok niekoho potrebovali na výpomoc do česko-gréckej taverny, vymenili sme si čísla.“ Aj keď bola Marcela Gréckom očarená, nebrala to nijako vážne a po návrate nastúpila do práce. No o pár týždňov zazvonil telefón. „Či by som po Vianociach mohla prísť a začať u nich pracovať,“ spomína Marcela.
Neotáľala ani sekundu. Po grécky nevedela ani slovo a odlietala späť na Korfu do mestečka Acharavi.
Dievča pre všetko
„Pretože to bolo mimo sezóny, v zime, všetky obchody boli zatvorené, fungovala len benzínka,“ spomína na prvé dni v Spirosov taverne, kam nastúpila ako dievča pre všetko.
U Spirosa a jeho rodiny aj bývala. „Majú dve dcéry, ktoré sa ku mne vždy správali naozaj pekne. Nosili mi pomaranče, usmievali sa na mňa. To bolo niečo, čo som od nás nepoznala, aby sa všetci usmievali.“ V priebehu troch mesiacov sa naučila plynule po grécky, zo Spirosa sa stal jej druhý otec a Acharavi novým domovom.
Na jar začali jazdiť prví turisti a Marcela pomáhala, s čím bolo práve treba. Prvýkrát tu videla paštikárov: „Nechcela som tomu veriť, ale oni si naozaj boli schopní vybrať vlastný chleba a paštiky,“ spomína na stretnutie s Čechmi, ktorí pred gréckymi pokrmami dali prednosť vlastným zásobám. „Acharavi je malá rybárska dedinka, v taverne sa podávali len grécke jedlá, dostali napríklad tzatziki a olivy. Niečo iné, než boli zvyknutí,“ krúti hlavou. Ona to mala opačne. V kuchyni, ktorej vládla Spirosova manželka, ochutnávala jednu pochúťku za druhou. „Naučila som sa jesť napríklad plody mora.“
Na zimu odišla do Čiech, ale vedela, že sa na budúcu sezónu na Korfu zase vráti. Ťahalo ju to do kuchyne, preto rada prijala ponuku prejsť do rybej taverny. Na začiatku len vypomáhala, čistila ryby a umývala riad. „Potom ale odchádzala jedna z kuchárok a ja som nastúpila na jej miesto,“ rozpráva.
Naučila sa vyberať u rybárov morské plody a ryby, ale napríklad aj pripravovať homára. „Vždy, keď mi niečo chutilo, tak mi hlavná kuchárka Anna hovorila, nech si vezmem zošit a zapíšem si to, že sa mi to bude hodiť. To som ešte nevedela, že má pravdu.“
Lenže potom sa Marcela v Čechách zamilovala. „Jirka vtedy pracoval u jabloneckej záchranky, nemohol odísť so mnou.“ Čoskoro bolo jasné, že vzťah na diaľku im nestačí a štvrté leto bolo pre Marcelu v Grécku posledným. Po návrate do Čiech prišli deti, stavba domčeka a iné starosti. „Už som nebola tá mladá devätnásťročná, mala som zodpovednosť za rodinu.“ Síce pravidelne vyrážali do Grécka na dovolenku, ale Marcele to nestačilo. Mala v sebe sen, že si otvorí maličký obchodík s gréckymi bylinkami, kde to bude voňať slnkom, a bude v ňom predávať olivy a skvelý olivový olej.
Grécko v Jablonci
Doma v Jablonci nad Nisou s manželom objavili priestor v starej, pamiatkovo chránenej budove. „Hneď, ako sme otvorili chodbu do domu, videla som staré antické stĺpy a vedela, že je to znamenie.“ Úpravy zabrali tri mesiace. „Chcela by som poďakovať manželovi, ktorý to fyzicky odmakal sám, svojima rukami.“ Marcela zatiaľ bojovala s úradmi. „Šialená byrokracia. Absolútne zúfalstvo, že už som to veľakrát chcela vzdať. Dokonca sme museli kvôli papierom odkladať aj otvorenie.“
Nakoniec ale všetko dopadlo dobre a minulý rok otvorili dvere taverny a obchodíku s názvom Agapi mou. „Gréci nevedeli správne vysloviť moje meno a Spiros a jeho rodina mi začali hovoriť Agapi mou, čo znamená miláčik, láska moja. A ja, keď som vedela, že si svoj sen budem plniť, že to bude moja láska, chcela som to tak pomenovať.“
Odozva od hostí je skvelá. „Všetci hovoria, že sa tu zastavil čas a že naše úsmevy sú ako pohladenie od slniečka.“ V podniku hrá grécka hudba, voňajú tu bylinky aj lahôdky z grilu a Marcela svoj grécky sen vniesla medzi ľudí.
Tajomstvo ostrova Korfu a pani Oreganová
Číslom jeden je na menu v Agapi mou chobotnica. Denne jej varí osem až dvanásť porcií a niekedy zmizne už počas obeda a na večer sa chystá znovu. „Musí sa špecificky variť. Ak ju budete variť len o päť minút menej alebo viac, je tvrdá. Musíte to vychytať, aby bola krehunká. Varí sa so špeciálnou bylinkou, aby bola prevoňaná, ale aká to je, to je moje tajomstvo,“ smeje sa Marcela.
Varí nielen morské plody a ryby, ale aj jahňacie a ďalšie množstvo gréckych špecialít. Na objednávku vám pripraví aj homára. Gréckeho jogurtu tu nielen na tzatziki mesačne spotrebuje stovku kíl, uhorky a inú zeleninu si pestuje sama, oregano vozí až z Peloponézu. „Keď vybaľujem tovar, vonia celá taverna. Sused od vedľa mi hovorí pani Oreganová.“
Chlieb, víno a olivy
V obchodíku, ktorý je súčasťou taverny, nájdete všetky základné grécke produkty. Marmelády, bylinky aj grécky čaj, olivy, olivový olej, výrobky z olivového dreva, ktoré na Korfu v horskej dedinke Strinilas pod Pantokratorem vyrába starý deduško, ale napríklad aj kozmetiku zo Santorini. Každého dodávateľa si našla sama a každého pozná osobne.
„Olivový olej, oregano a čaj sú tri moje vlajkové lode. Gréci by tú hlavnú trojicu videli samozrejme inak. Majú svoje motto – psomí, elaiólado, krasí. Chlieb, olivový olej a víno. To je ich životné poslanie, je to krásne a majú pravdu.“
