Nadmerné hubárčenie neškodí lesom, hrozbou je klimatická zmena
Podľa autora novej knihy „Huby a my“ Petra Havla, nadmerné hubárčenie neškodí českým lesom a nemá zásadný vplyv na populáciu húb. Oveľa väčšou hrozbou je klimatická zmena, ktorá ovplyvňuje druhové zloženie húb v lesoch. Zber húb tak môže byť jedným z faktorov poklesu populácie niektorých druhov, ale rozhodne nie je jediným. Svoj vplyv má aj štruktúra a vek lesných porastov.
„Vzhľadom na to, že premetom zberu húb sú len nadzemné plodnice, nemajú nájazdy hubárov na populáciu húb zásadný fatálny vplyv, ak hubári nepoškodzujú pri zbere podhubie. Huby v Českej republike skôr ohrozujú prebiehajúce klimatické zmeny, výrub stromov, s ktorými žije množstvo húb v symbióze, a kontaminácia nielen lesného prostredia chemickými látkami,“ vysvetľuje Havel.
Veľký vplyv má podľa neho aj štruktúra a vek lesných porastov. „Klasickým príkladom zmien v súvislosti so stavom lesov bol v minulosti výrazný úbytok hojne zbieraných kuriatok jedlých, to sa ale zmenilo a kuriatka je už opäť možné v lese úspešne zbierať,“ podotýka autor knihy. Kvôli postupnému otepľovaniu sa navyše výskyt niektorých druhov rozširuje, príkladom je hríb kováč, a iné huby z lesa miznú, napríklad rýdzik surovinka.
Podľa údajov Ministerstva poľnohospodárstva, vyrazilo vlani na huby 68 percent domácností, medziročne o dve percentá menej. Priemerne ale jedna domácnosť nazbierala viac húb ako v roku 2023, kedy si odniesla z lesa približne šesť kilogramov, vlani to bolo 6,91 kilogramu. Hodnota nazbieraných plodov dosiahla v minulom roku 7,2 miliardy korún a bola o 2,6 miliardy vyššia oproti priemeru rokov 1994 až 2024. Dáta vyplývajú z prieskumu, ktorého sa zúčastnilo 1005 ľudí.
Popularita hubárčenia v Česku je podľa Havla daná okrem iného dostupnosťou lesov. „V rade krajín je prístup do lesov prísne regulovaný. V našich lesoch sa tiež nevyskytujú pre človeka nebezpečné organizmy, napríklad jedovaté hady, takže návšteva lesa prakticky nepredstavuje riziko,“ vysvetľuje Havel. Povedomie ľudí so zberom a spracovaním húb zvyšuje vyspelá domáca mykológia a pribúdajúci počet osvetových publikácií.
Napriek tomu, že Česi bývajú označovaní za národ hubárov, medzi nimi panujú mýty, napríklad ohľadom ideálnej doby zberu. „Značná časť verejnosti sa domnieva, že sa plodnice húb vhodné na zber objavia v lese už nasledujúci deň alebo dva po tom, čo zaprší. To je však vo väčšine prípadov chybná špekulácia. Huby samozrejme k svojmu rastu vlahu potrebujú, v lese sa ale plodnice húb objavujú v priemere za päť až osem dní po predchádzajúcom daždi,“ povedal Havel. Pripustil však, že niektoré druhy sa môžu objaviť aj veľmi skoro po daždi.
Za najväčší a najviac pretrvávajúci mýtus označil Havel tézu, že sa na huby nemá piť alkohol. V skutočnosti má podľa neho konzumácia alkoholu na huby rovnaké dôsledky ako jeho konzumácia na akékoľvek iné jedlo.
