Keď sa vám zrúti celý svet: Príbeh rodiny s dieťaťom s autizmom
Život si občas pre nás prichystá nečakané prekážky. Pre mladý pár s rozbehnutou kariérou v Prahe sa zdalo, že sa im plnia všetky sny. Po narodení vytúženého syna bol ich život dokonalý. Avšak, s príchodom druhého dieťaťa sa začali objavovať prvé znepokojivé signály, ktoré naznačovali, že s ich prvorodeným synom nie je všetko v poriadku.
Spomienky Michala Hroneša pre Aktuálně.cz odhaľujú prvé náznaky: „Prvé známky boli také, že s nami nedokázal nadviazať očný kontakt. Alebo sa na hojdačke vydržal hojdať celé dve hodiny. Opakovali sa určité vzorce chovania. Keď sme si zohnali opatrovateľku, po pol roku nám oznámila, že už ho ďalej strážiť nemôže, pretože jej stále uteká. Tým to začalo. Mali sme podozrenie na autizmus.“
Po náročnom pôrode, pri ktorom mal chlapec omotanú pupočnú šnúru okolo krku, lekári spočiatku predpokladali neurologický problém. No po pol roku čakania potvrdili, že chlapec trpí atypickým autizmom. Diagnóza zasiahla rodičov ako blesk z jasného neba. Museli sa vyrovnať s neistotou a pripraviť sa na novú, náročnú etapu života. Boli plní obáv aj o svoju dcéru, aby nebola tzv. „sklenené dieťa“, ktorému sa rodičia nemôžu naplno venovať kvôli postihnutému súrodencovi.
Ich vzťah prešiel ťažkou skúškou. Starostlivosť o deti, najmä o syna s autizmom, si vyžadovala neustálu pozornosť a energiu. Nájsť miesto v škôlke pre syna bolo mimoriadne náročné. Po skúsenostiach s lesnou škôlkou a dvomi bežnými škôlkami, ktoré ho vylúčili, sa situácia zdala beznádejná. Napriek všetkým prekážkam sa im podarilo prekonať krízu a ich manželstvo sa ešte viac upevnilo.
„Tieto okamžiky nás stmeľovali. Hovorili sme si, že to zvládneme, že každý priloží ruku k dielu a bude dobre. Ale úplne sme prestali mať čas sami na seba,“ spomína Michal na obdobie plné vyčerpania a pochybností. Dokonca sa im objavila myšlienka umiestniť syna do liečebne, ale rýchlo ju zavrhli.
Nevzdávali sa a videli pokroky, ktoré by syn nikdy v ústave nedosiahol. Rozhodli sa mu venovať maximum energie, aby raz mohol viesť plnohodnotný život. Michal ustúpil z rozbehnutej kariéry a začal pracovať z domu, aby bol synovi nablízku.
Ďalšou výzvou boli problémy s jedlom a rečou. Chlapec jedol len tri jedlá a rodičia museli vynaložiť veľké úsilie, aby ho motivovali k ochutnávaniu nových vecí.
Nakoniec sa manželia rozhodli opustiť Prahu a presťahovať sa k rodine do Písku. Tam mali k dispozícii lepšie zázemie a podporu pre deti s autizmom.
Najťažšia chvíľa prišla, keď im psychologička povedala, že za synovu diagnózu môžu oni sami. Nesprávny posudok psychologičky ich hlboko zasiahol a vyvolal pochybnosti. Našťastie, našli iných odborníkov, ktorí im poskytli lepšiu a efektívnejšiu pomoc.
Dnes má ich syn deväť rokov a vďaka rodičovskej láske a trpezlivosti sa mu darí chodiť do bežnej školy a socializovať sa. Rodina je hrdá na jeho pokroky. Michal plánuje o svojej ceste napísať knihu, aby podporil ďalších rodičov v podobnej situácii a prispel k lepšiemu pochopeniu autizmu spoločnosťou.
Autizmus je závažná detská vývojová porucha, ktorá sa prejavuje obmedzenou komunikáciou, kognitívnymi obmedzeniami a zmenami nálad. Príčiny vzniku nie sú známe, pravdepodobne ide o súhru viacerých faktorov, genetických a neurofyziologických príčin. Priebeh ochorenia je individuálny a ovplyvnený prostredím.
