Prvá pravá poctivá dovolenka “na malte” za mnou a brána na fare v Hornej Marikovej žiari ako nová. Uhorková sezóna prináša na Slovensko svoje čaro, keď ožívajú aj opustené dediny chalupármi a hučia kosačky, vŕzgajú miešačky a škrípu brúsky. Niet divu, že po celom dni Slovák vypije jedno chladené, horko-ťažko sa dá do “pucu”, zvalí sa do postele a za pár sekúnd je “tvrdý ako štolverka”.
Samozrejme, času na sledovanie politiky v tomto čase ubúda a pribúdajú príjemné posedenia v krčmách, pri ohni a gulášoch, či v bazénoch. Veľmi dobre to vedia aj politici, že politické body počas uhorkovej sezóny nepozbierajú, a preto sa ešte stále dá pochopiť, že niektoré ohnivé reči si nechávajú na jeseň.
Výnimku v uplynulom pracovnom týždni urobil Peter Kotlár, splnomocnenec pre vyšetrovanie pandémie, ktorý na výbore v Národnej rade oznámil, že vyšetruje to, čo podľa vedecký poznatkov nebolo, ale, aby to bolo sa upravili čísla, ktoré dovtedy platili. Tieto slová stačili na to, aby sa do Kotlára pustili veriaci v pandémiu ako osy na brusiča starého prehrdzaveného stĺpika na plote, dokonca za neprípustné označila jeho vyjadrenia aj ministerka zdravotníctva a začnú, s určitosťou, pribúdať mimovládkari. Stálo odloženie okliešteného zákona o mimovládkach koalícii za to?
Ako ubúdali sily pri práci s plotom, tak pribúdali oznámenia o trestných podaniach súčasných najvyšších ústavných činiteľov na tých bývalých. Už bolo čase, hoci, ešte aj naďalej chcem veriť tomu, že podozrivo dlhý čas vedúci k trestným oznámeniam je úzko spätý s ich kvalitou a nazbieranými dôkazmi na ich úspešné vyvrcholenie na súde. Mimochodom, ak na Slovensku nebola pandémia, podľa doterajších vedeckých poznatkov, tak mimoriadny stav počas troch rokov, bol alebo nebol podvodom? Potom tie “osy” okolo Kotlára už dávajú význam!
Týždeň, ktorý mám pocit, že uplynul na lusknutie prstom, nebol len o práci a chytaní bronzu, ktorý nechytil len plot, ale aj ja. Štyri hodiny u Michala Zoldyho “na samote u lesa”, priniesli okrem mimoriadne podnetného rozhovoru aj kvalitnú večeru v podobe mladých smažených dubákov a kuriatok, ktoré som dostal od Michalových “susedov”, pojem susedia je nepresný, nakoľko ide odhadom o 500 metrov vzdialenejšiu samotu…
S Michalom som si konečne na potykanie zatriasol rukou, spoznal som jeho Zlatku, o ktorej často píše a fenku Meggy, ktorá Michalovi spríjemňuje dni. Po rozhovore s Michalom, ktorý nebol len o politike, ale aj živote, som ešte viac pochopil to, čo by sme si mali uvedomiť všetci, a to bez ohľadu na politickú rozhľadenosť, či priamu aktivitu v nej.
Za prvé – politikom sa neverí, politici sa kontrolujú. Za druhé – každé hrable v politike hrabú v prvom rade k sebe. Za tretie – jediné, čo nás môže poraziť je vlastné ego a neochota spolupracovať. Do komentov hodím pár foto s Michalom – ja som ten mladší, on ten skúsenejší, píšeme síce veľmi podobne, ale rozoznať by ste nás mali – inak po štyroch rokoch premiéra môjho ksichtu na mojej stránke…
Priatelia, idem si dať z posledných škvarených hríbov a v nedeľu sa hlásim s tradičným Nedeľníkom z politických diskusií…
(Feed generated with FetchRSS)
Roman Martiška – Telegram
