O ALTERNATÍVNOM SVETE EUROPOSLANKYNE LEXMANN
Myslel som si, že fenomén Magdy Vášáryovej už nič neprekoná, ale hlúposť má v politike asi podmienky na rozmnožovanie ako baktéria v teplej vode. Neviem, či aj na účinkovanie europoslankyne Miriam Lexmann treba použiť chlór, ale to, čo dnes predviedla na TA3, by neobstálo ani ako klebetenie zeleninárok na Miletičke a ja mám pochybnosti, či je pod papučou len jej manžel alebo celé KDH, ak dovolia, aby ich toto reprezentovalo…
Keby bol jej pohľad na medzinárodné vzťahy len prostoduchý a naivný, tak by nestál za reč, ale stáva sa nebezpečným v momente, keď robí závery z niečoho, čomu zjavne nerozumie. Akoby nestačilo v posledných hodinách amerických hrozieb voči Grónsku, Venezuele, Kolumbii, Kube, Mexiku, Kanade či Iránu, Donald Trump sa rozhodol ísť do otvorenej konfrontácie s Ruskom a zabaviť tanker plaviaci sa pod ruskou vlajkou, na čo Moskva zareagovala mimoriadne podráždene. Pani Lexmann to okomentovala, ehm, skutočne svojsky a rozhorčovala sa nad tým, že čo si to zasa to Rusko dovoľuje, keď preváža ropu na čierno…
Tak v prvom rade, na lodi Marinera nebola žiadna ropa. Po druhé, jednostranná námorná blokáda nie je právny, ale silový nástroj. Spojené štáty nemajú v skutočnosti nijaké právo kontrolovať loď ani pri venezuelskom pobreží a už vôbec nie na šírom oceáne a s nejakým zatykačom amerického súdu si môžu medzinárodní právnici vytrieť zadok. Zabavenie lode plaviacej sa pod ruskou vlajkou je ignorovaním oprávnených nárokov Ruska na výlučnú jurisdikciu nad týmto plavidlom. Útok na ruské plavidlo je jednoznačne v rozpore s Dohovorom OSN o morskom práve a europoslankyňa Lexmann neobyčajne drzo (alebo hlúpo, to už posúďte sami) obhajovala svojvoľné konanie agresora, nevraviac o tom, že priama konfrontácia dvoch jadrových veľmocí je vždy extrémne nebezpečná a mala by spustiť poplach v celom svetovom spoločenstve.
Naša dezorientovaná europoslankyňa však toto nebezpečenstvo nevníma, s dôležitosťou hodnou jednoduchej Magdy V. nám vysvetlila, že ona to nekomentuje, ona to vníma politicky, no a potom už len bľabotala o USA ako našom spojencovi, ktorý chráni našu bezpečnosť a zmätene sa rozčuľovala nad tým, prečo sme zaspali a neťažíme venezuelskú ropu aj my, keď tam budú ryžovať Spojené štáty… Chápete? Vôbec sa nezamýšľala nad protiprávnosťou a nemorálnosťou brutálnej neokoloniálnej politiky, ju zaujímalo iba to, prečo na vykorisťovaní Venezuelčanov nezarábame tiež…
Ďalej je to už zbytočné. Nebudem vyvracať jej bludy o „strašnom terore“ vo Venezuele, o „narkoterorizme“ Madurovej vlády – všetky tie hlúposti som vám už vysvetlil v predchádzajúcich textoch a mediálnych vystúpeniach. Ale vedomie, že v Bruseli nás zastupuje teta, ktorá si neuvedomuje nebezpečenstvo globálneho konfliktu, nevyrušuje ju pošliapavanie medzinárodného práva, ale rozčuľuje ju, že na tom gangsterskom lupe nemáme nijaký podiel… To je asi nejaká verzia kresťanskej demokracie pre pokročilých, ktorej nerozumiem. Ale ako hovorieval môj dedo: nemusím rozumieť všetkému. Amen tma.
Eduard Chmelár
