Na nočnej oblohe horia satelity Starlink
Sociálne siete v posledných dňoch zaplavili zábery z Kanady a Spojených štátov, na ktorých križujú nočnú oblohu ohnivé pruhy svetla. Na prvý pohľad vyzerajú ako roj padajúcich hviezd, v skutočnosti ide ale o družice satelitného internetu Starlink, ktoré končia svoju okružnú cestu okolo Zeme v plameňoch atmosféry.
Podľa astrofyzika Jonathana McDowellla z Harvardovej univerzity zhorí denne v zemskej atmosfére jeden až dva satelity Starlink od spoločnosti SpaceX. A to je len začiatok. V budúcich rokoch ich podľa neho môže byť pokojne až päťkrát viac. Len SpaceX má v súčasnosti na obežnej dráhe okolo 8 500 satelitov a svoju sieť chce ešte rozširovať. Pridávajú sa zároveň aj ďalšie spoločnosti, napríklad Amazon so svojím projektom Kuiper.
Životnosť satelitov sa pritom pohybuje len okolo piatich až siedmich rokov. Väčšina z nich sa pohybuje na nízkej obežnej dráhe do 2000 kilometrov, kde na ne pôsobí značný atmosférický odpor.
„Aj vo výške niekoľko stoviek kilometrov nad našou planétou sú stále nepatrné zvyšky atmosféry. Na naše pomery je to takmer vákuum, ale aj tak tieto drobné zvyšky spôsobujú, že sa o ne družice, kozmické lode i stanice trú, čo ich spomaľuje. A na obežnej dráhe platí jednoduché pravidlo – ak sa objektu zníži rýchlosť, klesne mu výška obežnej dráhy,“ opisuje šéfredaktor Dušan Majer. „Na nižšej dráhe ale čelia družice ešte hustejšiemu prostrediu, ktoré im kladie ešte väčší odpor, takže dráha klesne ešte viac a tak to ide stále ďalej, dokým nevstúpia do hustých vrstiev atmosféry, kde už je odpor okolitého prostredia taký veľký, že družice zhoria,“ dodáva.
Tento mechanizmus je prirodzený a spoločnosť SpaceX s ním od začiatku počítala. Starlinky preto navrhovala tak, aby v atmosfére zaniklo čo najväčšie množstvo materiálu a na povrch Zeme dopadlo len minimum. „U prvej generácie družíc sa uvádzalo, že pri vstupe do atmosféry zhorí z 90 percent. Nové generácie družíc, ktoré sú vypúšťané v posledných rokoch, idú ešte ďalej a pri vstupe do atmosféry majú zhorieť kompletne,“ hovorí Majer.
Družice ale nemusia v atmosfére zaniknúť len kvôli tomu, že im končí životnosť, sú staré a zaberajú cenné miesto na obežnej dráhe. Vstúpiť do atmosféry môžu tiež krátko po štarte z dôvodu najrôznejších závad. K takej poruche došlo napríklad 12. júla 2024, keď zlyhala raketa Falcon 9 počas druhého stupňa a dvadsať satelitov Starlink sa tak ocitlo na „nesprávnej“ obežnej dráhe.
Pre bežného pozorovateľa je návrat satelitov hlavne vizuálnym zážitkom. „Zániky Starlinkov v atmosfére nepredstavujú riziko v tom zmysle, že by z neba padali úlomky kovu. Bude to ale pekná podívaná, pretože družice horiace v atmosfére za sebou nechávajú výraznú svetelnú stopu podobnú padajúcim hviezdam,“ popisuje Majer.
Kľúčovým faktorom pre rozlíšenie toho, či sa jedná o meteorit alebo vesmírny odpad, je rýchlosť. „Meteor z obežnej dráhy Slnka, i veľká ohnivá guľa, trvá len niekoľko sekúnd a je preč, sviští. Vesmírny odpad sa pohybuje skôr ako uhlová rýchlosť lietadla (v skutočnosti rýchlejšie než lietadlo, ale vyššie, takže sa vyruší) a môže byť nad hlavou niekoľko minút,“ vysvetľuje McDowell.
