Gašparík: V Poľsku žijú futbalom, s Trnavou sa to nedá porovnať
Tréner Michal Gašparík utíšil pochybnosti a po deviatom kole poľskej Ekstraklasy vytiahol Górnik Zabrze na prvú priečku.
„Samozrejme, aj Dávid zdolal Goliáša. Po deviatich zápasoch sme hore, ale počkajme si na ďalších deväť a jesennú časť. To už bude znova lepšia vzorka dát na porovnanie toho, na čo reálne máme,“ vraví Michal Gašparík (43).
Górnik je na prvej priečke v Ekstraklase, Trnava v slovenskej lige. Takže ideálny stav?
Áno! (smiech) Obaja sme začali dobre. Chytili si divákov, čo je v Spartaku dôležité. To sa podarilo aj nám. Je to najlepší štart za pätnásť rokov. Ešte sme to vyšperkovali aj dvomi výhrami a ocitli sme sa aj na prvej priečke, čo je skvelé.
Doma ste odohrali päť zápasov, zakaždým bolo na štadióne viac ako 20-tisíc divákov. To je viac, ako za celú uplynulú sezónu.
Naozaj? To som ani nevedel. Teraz hráme najbližšie doma, takže bude určite vypredané. Užívame si to. Sme tri hodiny od Trnavy, ale návštevy sú skvelé na všetkých štadiónoch. V Poľsku to žije futbalom.
Hráč – legionár to má vždy náročnejšie. Platí to aj u trénera?
Na začiatku som cítil, že predošlý tréner pracoval úplne inak ako ja. Som viac do taktiky, analýz a videa. Aj štruktúra tréningov je iná. Cítil som – ako to povedať – že sme to veľmi v tíme aj klube lámali.
Na svoju stranu?
Áno, presviedčali sme ich o našej ceste. Potrebovali sme ich získať na svoju stranu – aj kancelárie aj kabínu a to sa dá, len keď máte úspech. Navyše, ak ste zo zahraničia, hranica medzi úspechom a neúspechom je ešte tenšia.
Vnímal som postupne, že sa to otáča. Čítal som si vyjadrenia do médií a začali nám trénerom veriť. To bol rozdiel medzi Trnavou a Górnikom. Mal som aj rozhovory s vedením klubu.
Neboli na začiatku spokojní?
To by som nepovedal, ale ak ste na niečo zvyknutý a príde novinka, chce to čas. Je to moja cesta a filozofia a nechcel som ju meniť. Zatiaľ sa to v dobré obrátilo.
Takže je tlak v Górniku väčší ako v Trnave?
Tlak v Poľsku je väčší zo strany médií. Novinári sú ostrí, sú pripravení, sledujú dáta a štatistiky. Idú do hĺbky, nielen povrchne.
Lenže s Trnavou sa to nedá porovnať. Ja som Trnavčan, je to moje mesto, veľmi som chcel uspieť. Získať nejakú trofej. Veľmi mi na tom záležalo. V Górniku som sa odosobnil, nepripúšťam si na seba taký tlak.
Tak teda ešte jedna otázka, ktorá by vás mohla dostať pod tlak – je lepšia atmosféra v Trnave alebo v Zabrze?
Ajaj… (úsmev) Určite v Zabrze, lebo je tu viac divákov. Štadión je navyše uzatvorený. Mne sa páčilo v Trnave, že ľudia boli po dobrom zápase žičliví. Náš kotol robil choreá, aké nikde v Poľsku nie sú.
Je príjemné sa ako debutant v poľskej lige pozerať na súperov zhora?
Museli sme sa aj my, tréneri, v poľskej lige zorientovať. Vyvíjame sa a učíme sa za pochodu. V Spartaku boli automatizmy, tu sme museli meniť veci, aby sme predvádzali hru a výsledky, aké chceme.
V Poľsku môže vyhrať každý s každým. Vyrovnanosť ligy je vysoká a ani rozpočty poľských tímov sa nemôžu porovnávať so slovenskými. Sumy, za ktoré kupujú, sa počítajú v miliónoch.
Na čo ste si zvykali najviac?
Mali sme zápasy, kedy sme vyhrali 3:0. Vyzerá to hladko. Ktovie, ako by to dopadlo, keby sme nedali ten prvý gól my. Zrejme by sme nevyhrali. Ekstraklasa má špecifiká, museli sme prekopať napríklad štandardné situácie, lebo súperi ich majú podstatne silnejšie ako na Slovensku.
Je to tu aj viac taktické, musíte nájsť balans medzi ofenzívou a defenzívou. Najväčší rozdiel ale vidím v tom, že na Slovensku máte povedzme štyri kluby na vrchu.
Dopredu je jasné, že tam budú, a že zvyšok ligy sa na ne nedokáže dotiahnuť. V Poľsku sú štyri bohaté kluby, ale ostatných trebárs osem im dokáže podkúriť a skončiť pokojne aj pred nimi.
A čo bolo pre vás najväčšou zmenou mimo futbalového života, skôr z osobného hľadiska?
Viac mi to vyhovuje. Pracujeme v Zabrze, ale bývame asi dvadsať minút v Katoviciach, čo je krajšie i väčšie mesto. Je také veľké, že ma tam nikto nepozná.
Mám pokoj na prácu, ktorý som nepoznal. Keď sme prehrali zápas v Trnave a ja som nechcel ísť ani do potravín, lebo som vedel, že sa o tom ľudia budú chcieť rozprávať. V tomto smere tu mám obrovskú pohodu.
Futbal má špecifický žargón. Ešte si zvykáte na angličtinu a poľštinu?
Mal som z toho trému. Musíte sa postaviť pred hráčov a hovoriť cudzím jazykom. Už len v realizačnom tíme je veľký rozdiel – v Trnave nás bolo deväť, tu je nás sedemnásť.
S trénermi hovoríme v poľštine, aby sme sa ju čo najskôr naučili. S hráčmi je to v drvivej väčšine čisto v angličtine, lebo máme veľa cudzincov.
Podarilo sa vám prvotnú trému už prekonať?
Áno, ale stále to má svoje zákonitosti. Keď hovoríte o taktike, pomôžete si magnetkami, tabuľou, videom. Náročnejšie chvíle sú, keď máte pohovory s hráčmi jeden na jedného.
Aby ste mu vysvetlili, prečo napríklad nehráva?
Áno. Musíte starostlivo vyberať slová a predsa v rodnom jazyku to ide ľahšie. Mali sme tu problém, že sme mali 27 hráčov a 4 brankárov. Tlačil som na vedenie, že to je veľa.
Na prvý pohľad sa môže zdať skvelé mať zdvojené či ztrojené posty. Problém v šatni nastane, keď väčšina z nich nebude hrávať, nakoľko ste v akcii len v lige a pohári. Nejakých hráčov sme predali a posunuli na hosťovanie. Momentálne sme na 24 hráčoch, čo je takmer ideál.
Tréner by mal k hráčom pristupovať férovo a s rovnakým metrom. Dá sa to, keď máte v kádri 40-ročného majstra sveta Lukasa Podolského?
Zrovna s ním hovoríme po poľsky… Bol to jeden z tých, ktorí ma vyberali do klubu. Keď som mal ešte pohovory a dávali mi úlohy pred podpisom zmluvy, bol prítomný. Dával mi otázky, išiel do hĺbky, keď som bol v pozícii kandidáta na trénera Górniku.
Rešpekt som mal pred ním vtedy a aj teraz. Je to veľmi špecifická osobnosť. Dokáže behom minúty ovplyvniť celú šantu. Tým, čo povie, ukáže, zatvári sa či urobí. Cítil som, že si dlho hľadáme k sebe cestu.
Z akého dôvodu?
Počas prípravy aj úvodných zápasov sa nám situácia vyvinula tak, že Poldi bol prvýkrát mimo základnej zostavy. Doteraz bol vždy v jedenástke, ktorá vybiehala na trávnik. Pokiaľ máte výsledky aj herný prejav, tak sa ľahšie komunikuje aj s ním.
Keď je taký hráč nakoniec spojencom trénera v šatni, uľahčuje mu to prácu?
Výhodou je, že chce klubu pomôcť. Čaká sa dokonca na privatizáciu a Poldi by sa mal stať majiteľom klubu. Záleží mu na tom.
Verím, že chápe, prečo som v zostave uprednostnil niekoho iného. Vek sa nedá zastaviť. Pri analýze tímu pred dvomi rokmi alebo vlani vyzeral inak, ako teraz. Aj on musí pochopiť, že konkurencia je v Górniku vyššia ako v minulosti.
Ak je však zdravý, vie odovzdať tímu obrovskú energiu. Keď Podolski nastúpi, diváci šalejú. Sú na neho naviazaní aj sponzori. Po zápase majú spolu obchodné stretnutia. O to je to špecifickejšie.
Mať Podolského v kádri je teda požehnanie aj kliatba zároveň?
Toto sedí dokonale. (úsmev) Uvedomujeme si to od prvého dňa. Hľadali sme cestu, ako z tejto situácie vyjsť. Podarilo sa nám to, ale je to len začiatok. Stačí, že Poldi príde v zlej nálade, tak sa to prenesie na celý tím.
A to isté aj naopak – spraví šmýkačku v prípravnom dueli a spoluhráčov to nabije energiou. V tréningoch je typ starej školy. Veľa vyžaduje najmä od mladých. Sú neustále v strehu, lebo keby po nich skríkol Podolski kvôli nejakej chybe, tak si neviete predstaviť, čo by s nimi spravil. (smiech)
Pred úvodným výkopom domáci kapitán zvoní na zvonec, v šatni je kríž. Cítiť v klube a meste banícku minulosť a tiež vysokú mieru kresťanstva?
Áno. Sú to špecifické črty. Bez nich by Górnik azda ani nefungoval. Všade na štadióne sú nejaké biblické verše či mottá. Poliaci sú silno veriaci.
Aj pred sezónou išiel celý tím do kostola, ktorý je kúsok od štadióna. Veľmi tým žijú. Napríklad ak je kresťanský sviatok, ako tréner musím na to prihliadať a prispôsobiť tomu svoj program.
Po víkendovom deviatom kole ste boli na prvej priečke. Zdolali ste ambiciózny Raków Čenstochová na jeho trávniku aj Widzew Lódž, kam vstúpil silný investor. Čo si z týchto duelov odnášate?
Obaja sú ašpiranti na titul alebo minimálne pohárovú EURópu. Raków nakúpil hráčov za desať miliónov eur. Widzew kúpil miliardár a ten investoval do 14 nových hráčov viac ako osem miliónov eur.
Dokonca už aj vyhodili trénera, lebo mal pomalší štart. My možno nemáme takú individuálnu kvalitu ako títo súperi, ale podobne ako v Trnave sme si dali záležať na kompaktnosti a taktike. Nie sme hviezdy, ale tím. Zatiaľ sa to darí aj v Górniku.
Keď sa pozerá tréner Zabrze na tabuľku, mení to ciele na sezónu?
Chceme ísť do pohárovej Európy, na tom sa nič nemení. Aj so športovým riaditeľom Lukaszom Milikom sme v tomto jednotní a nič na tom nemení ani dobrý štart.
Vedia, že Górnik je možno desiaty najbohatší klub v Poľsku. Všetko, čo bude lepšie ako ôsme miesto, bude pozitívom. V pohárovej Európe neboli v novodobej ére ani raz. Všetci o nej snívame. My nie sme pod tlakom, to tie štyri veľké poľské kluby. My nemusíme, ale môžeme.
Aj to je zmena oproti Trnave, nie?
Samozrejme. Spartak vždy chce hrať o najvyššie priečky. Musíte však dávať pozor na dva paralelné svety. Vedenie Górnika zostáva nohami na zemi a vie, kam momentálne patríme. Fanúšikovia nás však už po dvoch výhrach pasovali do roly mužstva, ktoré sa pobije o titul a pôjde do Ligy majstrov.
Tie isté paralelné svety sú aj v Trnave. Chvalabohu, že nebývam v Zabrze, lebo tam by som sa na večeri ani v pokoji nenajedol. Nemajú tam nič iné ako futbal. V tom vidím veľkú podobnosť s Trnavou.
Slovan získal sedem titulov za sebou, v Poľsku sa za sedem rokov na tróne vymenilo päť tímov. Podarilo sa to napríklad Piastu či Bialystoku, od ktorých sa to nečakalo. Nesnívate o tom, že by ste sa k nim pridali?
Samozrejme, aj Dávid zdolal Goliáša. Ja nie som veľký snílek, skôr sa opieram o pôdu pod nohami a dáta. Vidím Legiu, Lech, Raków či Jagelloniu a uvedomujem si, že idú hore kvôli financiám.
Miesto Górnika je niekde inde. Po deviatich zápasoch sme hore, ale počkajme si na ďalších deväť a jesennú časť. To už bude znova lepšia vzorka dát na porovnanie toho, na čo reálne máme.
