Pijem kávu v Dome pre spoluprácu, komunitnom centre v nikózijskej nárazníkovej zóne v oblasti Ledra Palace. Okolo mňa ľudia rozprávajú po grécky, anglicky, turecky (alebo všetkými tromi jazykmi naraz), zatiaľ čo vonku nás obklopujú ostnaté drôty a jednotky OSN na udržanie mieru. Je to jedno z mála miest v meste, kde môžete cítiť zároveň rozdelenie aj jednotu v hlavnom meste Cypru.

Hoci fyzické rozdelenie je zrejmé, tu sa cíti väčšia jednota ako kdekoľvek inde v meste. Rozpravia sa tu o mierotvorných projektoch, dvojkomunitných podujatiach gréckych a tureckých Cypriótov a samozrejme o „cyperskom probléme“. Na Cypre sa akákoľvek téma, bez ohľadu na to, aká je veľká alebo malá, dôležitá alebo bezvýznamná, môže vrátiť späť k „cyperskému problému“ – dlhotrvajúcemu sporu medzi gréckymi a tureckými Cypriótmi o ostrov.

Od roku 1974 cez ostrov v Stredozemnom mori prechádza 180-kilometrová nárazníková zóna pod dohľadom OSN. Avšak Nikózia bola rozdelená už o 10 rokov skôr (od konca rokov 1963 do 1964) kvôli medzikomunitnému konfliktu. Dnes väčšina tureckých Cypriótov žije na severnej strane nárazníkovej zóny, v neuznávanej de facto štátnej formácii Severocyperskej tureckej republiky. Grécki Cyprióti žijú na južnej strane, v rámci Republiky Cypru, ktorá bola v roku 1960 vytvorená ako dvojkomunitná republika. Na vstup do nárazníkovej zóny a cestu z jednej strany na druhú je potrebné predložiť preukaz totožnosti alebo pas na hliadkovom stanovišti.
Yaren Fadiloglulari