Ladislav Hojer: Sklenár, ktorý sa stal monštrom
Príbeh Ladislava Hojera, ktorý sme nedávno sledovali v oceňovanej minisérii Metoda Markovič: Hojer, sa hlboko vryl do pamäti mnohých. Kto bol teda skutočný Ladislav Hojer? Ako sa z nenápadného sklenára stal sadistický vrah, kanibal a nekrofil, ktorý za sebou zanechal tak hrôzostrašnú stopu?
Ladislav Hojer sa narodil 15. marca 1958 do rodiny, ktorá výrazne poznačila jeho detstvo. Obaja jeho rodičia zomreli na rakovinu a nevlastný otec o neho nejavil záujem. Vyrastal s bratom, s ktorým si nikdy nevytvoril blízky vzťah. V škole patril medzi slabších žiakov a neskôr sa vyučil za sklenára. Jeho IQ 88 naznačovalo, že je podpriemerne inteligentný a má obmedzené sociálne zručnosti, čo sa v jeho živote prejavilo.
Päť brutálnych vrážd
Prvú vraždu spáchal Hojer v decembri 1978 v Děčíne. Stretol tam Evu R., ktorú brutálne uškrtil a jej mŕtvolu zneuctil. Sadistická nekrofilia a masturbácia nad mŕtvym telom mu prinášala zvrátené uspokojenie.
Vo februári 1980 sa odohrala druhá vražda, tentokrát šlo o študentku medicíny Ivonu S., ktorá bola ušktená vlastnou šatkou vo vlaku medzi Prahou a Děčínom. Hojer, ktorý v tom čase vykonával základnú vojenskú službu, najprv nevedel, ako sa zbaviť tela, nakoniec ho vyhodil z vlaku. Svedkovia zmienili vojenskú uniformu, a tak sa vyšetrovatelia zamerali na vojakov cestujúcich daným spojom medzi Prahou a Děčínom. Keď sa kontrolovali záznamy o prítomnosti vojakov na útvaroch, Hojer mal podľa záznamov sedieť v čase vraždy v kasárňach – a tak ho nikto s vraždou vo vlaku nespájal. Až neskôr sa zistilo, že išlo o chybu v administratíve.
V lete 1980 navštívil Hojer východoslovenské rekreačné stredisko pri priehrade Ružín. Tam zabil ďalšiu, doteraz neidentifikovanú ženu. Telo zviazal, zaťažil a vrhol do vody – zostalo neobjavené až do doby, čo už značne rozložené vyplávalo na hladinu.
K najdesivejšej vražde došlo v januári 1981 v Brne. Tam, pri električkovej zastávke stretol Ivanu M., ktorú znásilnil, dobil, uškrtil, potom jej amputoval prsia a genitálie. Tie odviezol do Prahy a uložil vo svojej chladničke. Následne ich uvaril a jedol s horčicou. Nepodarilo sa mu však prehltnúť kožu, a tak zvyšné časti spláchol do toalety.
Nebezpečné činy pokračovali aj v októbri 1981, keď na Prahe 5, v parku blízko Motolského potoka napadol 51-ročnú Annu Š. Tá odmietla jeho sexuálny návrh a Hojer ju preto uškrtil pančuchou. Potom jej prekrýval kabátom tvár tak, aby príčina smrti nebola na prvý pohľad zrejmá, a zmizol. Zločin vykonal len pár stoviek metrov od svojho domova, čo ho neskôr znepokojilo. Napriek tomu sa v miestnej krčme o čine zmienil.
Dôležitý moment vo vyšetrovaní
Zlom v prípade brutálnych vrážd nastal vo chvíli, keď polícia vypočúvala pacienta psychiatrickej liečebne Jaroslava D. Ten sa pôvodne k vražde Anny Š. priznal, počas výsluchu ale vyšlo najavo, že o zločine počul od „niekoho menom Ladislav“. Ten niekto bol práve Ladislav Hojer.
Priznal „len“ päť vrážd
Na základe tejto informácie bol Hojer vo februári 1982 zatknutý. Jeho krvná skupina sa zhodovala so stopami nájdenými na telách a oblečení obetí. Polícia navyše objavila nôž aj textilné fragmenty, ktoré ho s činmi jednoznačne spájali. Vyšetrovanie viedol kriminalista Jiří Markovič, ktorý k Hojerovi pristúpil s nezvyčajnou taktikou. Podľa niektorých pozorovateľov sa medzi oboma mužmi vytvoril zvláštny vzťah. Hojer sa mu opakovane zveroval, takmer bez známok ľútosti, zato s túžbou po pozornosti. Markovič túto slabinu využil, čím si získal Hojerovu dôveru.
V roku 1984 na súde Hojer priznal päť vrážd. Kriminalisti sa ale domnievali, že obetí bolo minimálne sedem. Súdni znalci ho označili za emocionálne otupelú a primitívnu osobnosť, neschopnú akejkoľvek nápravy. Ani kastrácia, ani iné zásahy by podľa posudkov jeho nebezpečnú povahu neriešili.
V novembri toho istého roku padol rozsudok trestu smrti. Vtedajší prezident žiadosť o milosť odmietol. Poprava bola vykonaná 7. augusta 1986 v pankráckej väznici. Hojer sa šibenici zúrivo bránil, museli ho tam doviesť násilím a v panike dokonca zlomil katovi prst. Stal sa tak predposledným popraveným človekom v Československu pred zrušením trestu smrti v roku 1989. (Úplne posledným bol 8. 6. 1989 Horehronský rozparovač Stefan Svitek).
Každý vrah je iný
Prípad Ladislava Hojera dodnes vyvoláva údiv, strach aj fascináciu. Brutálna povaha jeho činov – kombinácia sexuálneho násilia, nekrofilie a kanibalizmu šokovala ako verejnosť, tak odborníkov. Nezvyčajný vyšetrovací prístup Jiřího Markoviča, založený na precíznej práci s psychikou páchateľa, sa stal dôležitým momentom českej kriminalistiky. Aj napriek tomu je jeho metóda neprenosná. To, čo fungovalo na Hojera, by u iných sériových vrahov pravdepodobne zlyhalo. U každého páchateľa je potrebné zvoliť individuálnu stratégiu. Posúva vás len skúsenosť a dovednosť, ktoré nie je možné predať ani naučiť.
Pokračovanie Metody Markovič už čoskoro!
Po úspešnej prvej rade Metoda Markovič: Hojer, ocenenej Českým levom za najlepšiu minisériu roku 2024, sa fanúšikovia dočkajú pokračovania. Tvorcovia aktuálne pripravujú druhú radu, ktorá sa zameria na ďalší skutočný prípad legendárneho kriminalistu Jiřího Markoviča. Tentokrát pôjde o dolapenie spartakiádneho vraha Jiřího Straku, ktorý v roku 1985 napadol celkom 11 žien, z toho tri zavraždil.
V hlavnej úlohe sa opäť predstaví Petr Lněnička ako Markovič, po jeho boku Václav Neužil, Adam Mišík, David Prachař a ďalší. Nová rada ponesie názov Metoda Markovič: Straka, režírujú ju Tomáš Pavlíček a Jan Vejnar a premiéru chystá streamovacia služba Oneplay do konca roku 2025.
