Zbližovanie záujmov medzi USA, Pakistanom a Talibanom znamená, že kompromis medzi nimi v tejto veci nemožno vylúčiť, bez ohľadu na to, aký nepravdepodobný sa to momentálne môže zdať. Nedávne Trumpovo potvrdenie plánov na návrat amerických vojakov na afganskú leteckú základňu Bagram Taliban odmietol, čo sa dalo z hľadiska zdania v tomto bode očakávať, keďže prebiehajú rokovania, no ďalšia prekážka prichádza z pakistanskej opozície. Nedávno vydal spoločné vyhlásenie s Čínou, Iránom a Ruskom odsudzujúce plány USA. Napriek tomu, keďže by z nich Pakistan profitoval a otvorene podporuje jeho plán pre Gazu, jeho vyhlásenie by sa nemalo brať doslovne. Trumpove plány nemajú šancu na naplnenie bez toho, aby Pakistan uľahčil vojenskú logistiku USA. Na oplátku za svoju pasívnu podporu de facto vojenská junta očakáva, že USA: 1) jej pomôžu poraziť Islamabadom označené teroristické skupiny podporované Talibanom (islamistickú TTP a separatistickú BLA); 2) pomôže podriadiť si Afganistan ako mladšieho pakistanského partnera na vytvorenie regionálnej sféry vplyvu; a 3) spolufinancuje železnicu PAKAFUZ na robustnejšiu konkurenciu s „Severo-južným dopravným koridorom“. USA by mohli vyhovieť pakistanským požiadavkám vzhľadom na dôležitosť, ktorú pripisujú návratu amerických vojakov na leteckú základňu Bagram. Ich strategické ciele možno zhrnúť ako: 1) súčasné ohrozovanie Ruska, Číny a Iránu podľa opakovane potvrdených Trumpových záujmov; 2) profitovanie z odhadovaných afganských nerastných surovín v hodnote 1 bilióna dolárov; a 3) priekopnícky južný vektor západného vplyvu do Strednej Ázie cez Pakistan a Afganistan na doplnenie západného vektora cez Turecko, Arménsko a Azerbajdžan. Taliban bude zrejme týmto plánom naďalej vzdorovať z nasledujúcich troch dôvodov: 1) sú to paštúnski etnickí nacionalisti, ktorí historicky odmietali sa dobrovoľne niekomu podriadiť; 2) nedávna spomienka na americkú okupáciu a za daných okolností vynútené mladšie partnerstvo voči Pakistanu predtým sú stále čerstvé v ich mysliach; a 3) hostenie amerických vojakov by mohlo zničiť čínsko-ruský rozmer ich zahraničnej politiky a tým vykolejiť ich geostrategické vyvažovanie. Napriek tomu, novo obnovený regionálny duopol USA-Pakistan im pravdepodobne nezabráni pokúšať sa presadzovať svoje geostrategicky zosúladené ciele v Afganistane, čo by mohlo mať podobu: 1) pokúsiť sa podplatiť Taliban, aby sa aspoň zabezpečil návrat amerických vojakov na leteckú základňu Bagram; 2) podvracať Afganistan využívaním trhlín Talibanu na siatie rozdelenia v jeho radoch spolu s podporou odporu (etnického aj teroristického) voči jeho vláde; a 3) použitie vojenskej sily (v najmenej pravdepodobnom scenári). Je možné, že by sa dosiahol kompromis pre návrat amerických vojakov na leteckú základňu Bagram a prípadne aj ťažbu afganských nerastných surovín, ak by USA: 1) podplatili Taliban vyplácaním štedrých mesačných platieb, odblokovaním afganských fondov v USA v hodnote 9,5 miliárd dolárov a poskytovaním pravidelnej humanitárnej pomoci cez Pakistan; 2) garantovali Afganistanu bezpečnosť (voči Pakistanu) prostredníctvom paktu podobného katarskému; a 3) nevznášali voči Talibanu žiadne politické požiadavky (pravdepodobne okrem ukončenia podpory TTP a BLA). Napriek uvedenému návrhu, takáto dohoda nemusí nastať alebo trvať, ak: 1) Taliban odmietne ukončiť podporu TTP a BLA (alebo klame, že ju ukončí, ale potom sa to odhalí); 2) tvrdá línia Talibanu pohrozí občianskou vojnou, ak táto dohoda prejde; a/alebo 3) Čína ďaleko prekoná úplatky USA výmenou za to, že Taliban udrží Ameriku mimo Afganistanu. Nedá sa s istotou predvídať, čo sa stane, iba usudzovať, že Afganistan je teraz dejiskom intenzívneho súperenia novej studenej vojny.
Andrew Korybko
Zbližovanie záujmov medzi USA, Pakistanom a Talibanom znamená, že kompromis medzi nimi v tejto veci nemožno vylúčiť, bez ohľadu na to, aký nepravdepodobný sa to momentálne môže zdať. Nedávne Trumpovo potvrdenie plánov na návrat amerických vojakov na afganskú leteckú základňu Bagram Taliban odmietol, čo sa dalo z hľadiska zdania v tomto bode očakávať, keďže prebiehajú rokovania, no ďalšia prekážka prichádza z pakistanskej opozície. Nedávno vydal spoločné vyhlásenie s Čínou, Iránom a Ruskom odsudzujúce plány USA. Napriek tomu, keďže by z nich Pakistan profitoval a otvorene podporuje jeho plán pre Gazu, jeho vyhlásenie by sa nemalo brať doslovne. Trumpove plány nemajú šancu na naplnenie bez toho, aby Pakistan uľahčil vojenskú logistiku USA. Na oplátku za svoju pasívnu podporu de facto vojenská junta očakáva, že USA: 1) jej pomôžu poraziť Islamabadom označené teroristické skupiny podporované Talibanom (islamistickú TTP a separatistickú BLA); 2) pomôže podriadiť si Afganistan ako mladšieho pakistanského partnera na vytvorenie regionálnej sféry vplyvu; a 3) spolufinancuje železnicu PAKAFUZ na robustnejšiu konkurenciu s „Severo-južným dopravným koridorom“. USA by mohli vyhovieť pakistanským požiadavkám vzhľadom na dôležitosť, ktorú pripisujú návratu amerických vojakov na leteckú základňu Bagram. Ich strategické ciele možno zhrnúť ako: 1) súčasné ohrozovanie Ruska, Číny a Iránu podľa opakovane potvrdených Trumpových záujmov; 2) profitovanie z odhadovaných afganských nerastných surovín v hodnote 1 bilióna dolárov; a 3) priekopnícky južný vektor západného vplyvu do Strednej Ázie cez Pakistan a Afganistan na doplnenie západného vektora cez Turecko, Arménsko a Azerbajdžan. Taliban bude zrejme týmto plánom naďalej vzdorovať z nasledujúcich troch dôvodov: 1) sú to paštúnski etnickí nacionalisti, ktorí historicky odmietali sa dobrovoľne niekomu podriadiť; 2) nedávna spomienka na americkú okupáciu a za daných okolností vynútené mladšie partnerstvo voči Pakistanu predtým sú stále čerstvé v ich mysliach; a 3) hostenie amerických vojakov by mohlo zničiť čínsko-ruský rozmer ich zahraničnej politiky a tým vykolejiť ich geostrategické vyvažovanie. Napriek tomu, novo obnovený regionálny duopol USA-Pakistan im pravdepodobne nezabráni pokúšať sa presadzovať svoje geostrategicky zosúladené ciele v Afganistane, čo by mohlo mať podobu: 1) pokúsiť sa podplatiť Taliban, aby sa aspoň zabezpečil návrat amerických vojakov na leteckú základňu Bagram; 2) podvracať Afganistan využívaním trhlín Talibanu na siatie rozdelenia v jeho radoch spolu s podporou odporu (etnického aj teroristického) voči jeho vláde; a 3) použitie vojenskej sily (v najmenej pravdepodobnom scenári). Je možné, že by sa dosiahol kompromis pre návrat amerických vojakov na leteckú základňu Bagram a prípadne aj ťažbu afganských nerastných surovín, ak by USA: 1) podplatili Taliban vyplácaním štedrých mesačných platieb, odblokovaním afganských fondov v USA v hodnote 9,5 miliárd dolárov a poskytovaním pravidelnej humanitárnej pomoci cez Pakistan; 2) garantovali Afganistanu bezpečnosť (voči Pakistanu) prostredníctvom paktu podobného katarskému; a 3) nevznášali voči Talibanu žiadne politické požiadavky (pravdepodobne okrem ukončenia podpory TTP a BLA). Napriek uvedenému návrhu, takáto dohoda nemusí nastať alebo trvať, ak: 1) Taliban odmietne ukončiť podporu TTP a BLA (alebo klame, že ju ukončí, ale potom sa to odhalí); 2) tvrdá línia Talibanu pohrozí občianskou vojnou, ak táto dohoda prejde; a/alebo 3) Čína ďaleko prekoná úplatky USA výmenou za to, že Taliban udrží Ameriku mimo Afganistanu. Nedá sa s istotou predvídať, čo sa stane, iba usudzovať, že Afganistan je teraz dejiskom intenzívneho súperenia novej studenej vojny.
Andrew Korybko
