Vedci objavili mikroplasty všade – v moriach, pitnej vode, potravinách, ale aj v ľudských telesách vrátane mozgu, krvného obehu, životne dôležitých orgánov a materského mlieka. Teraz ich odborníci našli aj v ľudských reprodukčných tekutinách, čo vyvoláva obavy o to, ako tieto drobné častice môžu ovplyvniť plodnosť.
Čo sú mikroplasty?
Mikroplasty sú drobné fragmenty polymérov, čo sú chemické zlúčeniny. Existujú dva typy polymérov: prírodné a syntetické.
Medzi prírodne polyméry patria materiály ako hodváb, vlasy, bielkoviny a DNA. Syntetické polyméry, ako sú plasty, vznikajú umelo v laboratóriách.
Ich veľkosť sa pohybuje od menej ako 0,2 palca (5 milimetrov, čo je približne veľkosť gumy na ceruzke) až po 1/25 000 palca (1 mikrometer, viditeľný len pod mikroskopom). Všetko menšie ako mikroplasty vedci označujú ako „nanoplasty“.
Podľa Stanfordskej správy priemysel každoročne uvoľňuje do prostredia 10 až 40 miliónov metrických ton mikročastíc plastu. Podľa výskumníkov toto číslo do roku 2040 môže vzrásť na dvojnásobok.
Kde vedci objavili mikroplasty?
Nový výskum prezentovaný tento týždeň na konferencii v Európe odhalil prítomnosť mikročastíc v mužskom semeni a ženskom folikulárnom fluide. Folikulárna tekutina je látka, ktorá obklopuje vajíčka vaječníkov.
Napriek tomu, že štúdia mala malý rozsah, mikroplasty sa našli v 69 % vzoriek folikulárnej tekutiny a v 55 % vzoriek semena.
Tieto zistenia vyvolávajú obavy o vplyv mikročastíc nielen na zdravie ľudí, ale aj na ich plodnosť.
Vedci však zdôrazňujú, že je potrebný ďalší výskum, aby sa určilo, či sú mikroplasty skutočne škodlivé a aký rozsah škôd môžu spôsobiť.
Aké typy mikročastíc vedci identifikovali?
Mikroplasty nájdené v reprodukčných tekutinách boli umelo vyrobené a zahŕňali PTFE, polystyrén a polyetyléntereftalát (PET).
PTFE (polytetrafluóretylén) sa používa na výrobky odolné voči vysokým teplotám, ako sú nepŕsne panvice a elektrické káble.
Polystyrén sa používa na výrobu potravinových obalov (napr. polystyrénových boxov na jedlo) alebo výplňového materiálu (napr. baliace guličky). PET sa využíva na výrobu jednorazových fliaš na vodu, obalov na šalátové dressingy či arašidové maslo, ale aj na telefónne a notebookové kryty.
Sú mikroplasty bezpečné?
Podľa vyjadrenia potravinárskeho regulátora „súčasné vedecké dôkazy nepotvrdzujú, že hladiny mikročastíc alebo nanoplastov v potravinách predstavujú riziko pre ľudské zdravie“.
Avšak výskumníci z univerzít Yonsei a Jeonbuk v Kórejskej republike zistili, že mikroplasty spôsobujú škodlivé účinky, ako sú oxidačný stres, poškodenie DNA, poruchy orgánov, metabolické poruchy, nežiaduce imunitné reakcie, neurotoxicita a toxické účinky na reprodukciu a vývoj.
Štúdia z roku 2024 zverejnená v New England Journal of Medicine sledovala vplyv mikročastíc v karotických tepnách ľudí so srdcovými chorobami. Ukázalo sa, že u pacientov s prítomnosťou plastov v týchto tepnách bola dvakrát vyššia pravdepodobnosť infarktu alebo mozgovej príhody a zároveň vyššie riziko úmrtia v priebehu nasledujúcich troch rokov v porovnaní s tými, ktorí mali tepny bez mikročastíc.
Ako sa môžu ľudia vystaveniu mikročastíc vyhnúť?
Vzhľadom na množstvo výrobkov obsahujúcich plasty je takmer nemožné sa im úplne vyhnúť, no existujú spôsoby, ako možno expozíciu minimalizovať.
Odborníci odporúčajú prejsť z plastových obalov na sklo, oceľ alebo bambus, vyhýbať sa fľašiam na vodu z plastu, nikdy neohrievať jedlo v plastových alebo polystyrénových nádobách a prestať používať plastové krájacie dosky.
Ďalšou položkou, ktorej by sa malo zabrániť, sú vysoko spracované potraviny. Podľa štúdie z roku 2024 pretože výrobcovia týchto potravín využívajú mikroplasty na lacné a ľahké balenie, existuje medzi nimi „symbiotický“ vzťah.
Donald Afari (Videorežisér) a Devin Pavlou (Digitálny producent) prispeli k tejto správe.
