Jedným z hlavných bodov úsilia EÚ o reguláciu internetu vždy bol záväzok konať proti „manipulatívnemu“ a „neautentickému“ online správaniu „zlomyseľných aktérov“. Napríklad, vrátane vytvárania a používania falošných účtov.

Záväzok č. 14 „posilneného“ kódexu postupov pri boji proti dezinformáciám z roku 2022 zaväzuje prevádzkovateľov platforiem k „obmedzeniu neprípustného manipulatívneho správania a praktík vo všetkých ich službách“ vrátane:

– Vytváranie a používanie falošných účtov, prevzatie kontroly nad účtami a zosilňovanie údajov riadené botmi

– Vytváranie a používanie účtov, ktoré sa podieľajú na koordinovanom neautentickom správaní

Kódex bol integrovaný do zákona o digitálnych službách (DSA), čo je základný právny predpis EÚ o regulácii online trhu, a podobné varovania pred „neautentickým“ správaním a falošnými účtami sú obsiahnuté aj v samotnom texte DSA.

Nedávne odhalenia, že nemecká spravodajská služba prevádzkuje stovky falošných účtov na sociálnych sieťach, však vyvolávajú zjavnú otázku: Čo je to, „manipulatívne“ a „neautentické“ správanie? A navyše je to „koordinované“.

V skutočnosti sú stovky falošných účtov len tie, ktoré nemecké úrady oficiálne priznali v odpovedi na parlamentné otázky:

287 prevádzkuje regionálna spravodajská kancelária spolkovej krajiny Brandenbursko, 236 berlínska spravodajská kancelária a nešpecifikovaný počet, niekde okolo stoviek, prevádzkuje spolková krajina Sasko.

V Nemecku však existuje šestnásť regionálnych spravodajských úradov. Ak použijeme odhad napríklad 250 falošných účtov na úrad, už to dáva 4 000 falošných účtov. To však nehovorí o falošných účtoch, ktoré prevádzkuje priamo federálny úrad nemeckej domácej spravodajskej služby, Bundesamt für Verfassungsschutz (BfV). Skutočný počet falošných účtov prevádzkovaných nemeckou domácou spravodajskou službou teda musí byť v tisíckach.

A čo nemecká zahraničná spravodajská služba Bundesnachrichtendienst (BND)?

Výslovným účelom online operácií BfV je špehovať vlastných občanov a obyvateľov Nemecka v zdanlivom záujme boja proti hrozbám, ako sú „pravicový extrémizmus“, „ľavicový extrémizmus“, islamizmus a dokonca aj „konšpiračné teórie“.

Podľa správy v Die Sueddeutsche Zeitung z roku 2022, ktorá ako prvá odhalila príbeh o používaní falošných účtov BfV, malo toto označenie výslovne zamerať okrem iného aj na domácich odporcov notoricky prísnych nemeckých opatrení v reakcii na Covid.

V krajinách, ktoré tradične mali silnú ochranu občianskych slobôd, ako sú USA alebo Spojené kráľovstvo, je domáci dohľad podrobený prísnym právnym kontrolám, zatiaľ čo všeobecné pravidlo pre operácie zahraničných spravodajských služieb je v podstate „bez obmedzení“.

Napríklad v samotnom Nemecku sa objavili otázky týkajúce sa účtu X istej „Leny Berger“ alebo @lena4berger, čo je ostro proukrajinský „influencerský“ účet, ktorý sa istý čas tešil efektívnemu dosahu, ktorý bol neúmerný jeho relatívne skromnému počtu sledovateľov. Napriek tomu, že v čase písania tohto článku mala „Lena Berger“ iba 38 000 sledovateľov, pravidelne dosahovala státisíce zobrazení, pričom prispievala v nemčine aj angličtine.

Nemeckého politológa Johannesa Varwicka však znepokojoval zjavný nedostatok dôkazov o tom, že atraktívna mladá žena zobrazená na profilovej fotke skutočne existuje. V jednej chvíli dokonca ponúkol odmenu 500 eur za akýkoľvek takýto dôkaz: chybný krok, ktorý by mu, ako informovala nemecká tlač, v podstate vyniesol trestné oznámenie za podnecovanie k doxingu.

Varwick však nevyzýval k doxingu – teda k zverejňovaniu súkromných informácií so zlomyseľným úmyslom – „Leny Berger“. Naznačoval, že žiadna Lena Berger, ktorú by bolo možné doxxovať, neexistuje, že obrázok mladej ženy je vytvorený umelou inteligenciou a že účet prevádzkuje, ako to diskrétne vyjadril, „spravodajské prostredie“.

Ak áno, vzhľadom na masívnu podporu a investície Nemecka do ukrajinského vojnového úsilia zo strany Nemecka, prečo nie aj BND?

Pravdepodobne sa to nikdy nedozvieme. Hoci, nech to stojí za zmienku, od vypuknutia kontroverzie sa o tejto správe do značnej miery mlčí.

Vieme však, že v raných dobách internetu, pred vznikom sociálnych médií, BND už usilovne hľadala spôsoby, ako ho manipulovať a zneužívať. Ako to vieme? Nuž, vďaka nikomu inému ako Wikileaks.

Väčšina súčasných fanúšikov si to neuvedomovala, ale pôvodná stránka Wikileaks bola zrušená približne v čase zverejnenia videa „Kolateral Murder“ z vojny v Iraku, ktoré neskôr preslávilo značku „Wikileaks“.

Asi najexplozívnejším únikom na pôvodnej stránke bol dokument od spoločnosti Deutsche Telekom, stále prevažne štátom vlastneného nemeckého telekomunikačného giganta, ktorý prideľoval IP adresy BND pod skrytým názvom domény.

Zistilo sa, že tieto IP adresy nielen upravovali položky Wikipédie, ale dokonca boli pôvodcom útoku DoS na americkú webovú stránku Rantburg: konzervatívny blog/fórum venovaný „vojne proti terorizmu“.