Britský génius sa chystá skúmať autizmus na Harvarde inšpirovaný bratom
Už ako dvanásťročný prečítal všetko, čo sa o autizme dalo. Práve vtedy totiž lekári diagnostikovali túto poruchu jeho o deväť rokov mladšiemu bratovi. „Nebol to ten zlom, kedy by som si povedal: teraz budem vedec. Chcel som o tom len zistiť čo najviac,“ hovorí dnes devätnásťročný Leonard Walletzký z Brna, ktorý už o pár dní nastupuje na Harvard, kde chce autizmu prísť na koreň.
Leonardova cesta k vede bola postupná. Má totiž aj umelecké nadanie – hrá divadlo, desať rokov súťažne tancoval. „V deviatej triede som bol na letnej škole a tam sme mali molekulárnu genetiku, robili sme laboratórne experimenty a to ma začalo baviť. Nadviazal som na to vedeckým krúžkom, spoluprácou s Masarykovou univerzitou ohľadom výskumu psoriázy a potom som v rámci svojej stredoškolskej činnosti prišiel s vlastným projektom o genetike autizmu,“ vysvetľuje.
Nebál sa kvôli tomu osloviť odborníkov zo zahraničia, konkrétne doktorandku MSc. Sabrinu Leddy zo súkromnej Cornell University v Spojených štátoch. „To najhoršie, čo sa mohlo stať, bolo, že ma odmietnu alebo neodpovedia,“ hovorí. Ani jedno z toho sa ale nestalo. S výskumom sa mu nakoniec podarilo preraziť na medzinárodnej súťaži stredoškolských vedeckých prác Regeneron ISEF v konkurencii 170 tisíc študentov. Skončil na treťom mieste v kategórii a získal navyše aj špeciálne ocenenie za kreativitu a spoločenský dopad. „Je to celkom úspech,“ priznáva skromne. „Väčšina finalistov boli navyše Američania, o to viac ma to potešilo.“
Už o pár dní sa Leonard do Ameriky vracia, tentokrát ale na dlhšiu dobu. Bol totiž prijatý na Harvardovu univerzitu, kde majú jedno z najväčších výskumných centier pre autizmus na svete. Prijímacie skúšky, ktoré patria k najselektívnejším, zvládol s percentilom 99. Keď sa potom len tak mimochodom zmieni, že maturoval zo siedmich predmetov a so samými jednotkami, ani vás to neprekvapí. Tento jeho široký záber sa mu ale bude hodiť.
„Harvard je skvelý v tom, že počas prvého ročníka si môžete ohmatať všetky odbory, ktoré vás zaujímajú, a až v tom druhom sa špecializujete.“ On sám si ešte nie je istý, či sa pustí do biomedicínskeho inžinierstva, alebo neurovied. „Teraz ma asi viac lákajú neurovedy, chcem sa pripojiť k výskumnej skupine, ktorá využíva magnetickú stimuláciu mozgu bežne používanú u depresie a prenastaviť ju pre prácu s autizmom,“ poodhaľuje svoje budúce plány.
Rád by sa tu tiež prepojil s výskumnými skupinami a nadviazal kontakty. Po magisterských štúdiách sa totiž plánuje vrátiť späť na Slovensko – aj kvôli svojmu mladšiemu bratovi. „V budúcnosti by som chcel sám viesť výskumnú skupinu. To je celkom ambiciózny plán, ale rád by som toho bol schopný,“ hovorí s úsmevom.
Možno sa mu podarí zbúrať aj niektoré predsudky, ktoré sa s autizmom spájajú. „Dnes je ich stále extrémne množstvo. Medzi tie najčastejšie patrí, že všetci ľudia s autizmom sú geniálni matematici alebo že nechápu emócie. Stretol som autistov, ktorí zvládajú emócie lepšie než väčšina dospelých. Len sa k nim musí pristupovať inak a snažiť sa ich pochopiť,“ vysvetľuje aj s ohľadom na svoju osobnú skúsenosť, pracuje totiž tiež ako dobrovoľník v autistickom centre.
„Mojím cieľom nie je autizmus vyliečiť, ale pomôcť tým ľuďom, uľahčiť im život. Dať im priestor pre ich unikátny pohľad, skrze ktorý sa aj my toho môžeme od nich veľa naučiť,“ hovorí.
Harvardova univerzita
Harvardova univerzita je jednou z najprestížnejších univerzít na svete, a zároveň aj najstaršou v USA, založená bola v roku 1636. Sídlí v Cambridge v štáte Massachusetts a je súčasťou elitnej skupiny Ivy League. Prijíma extrémne malé percento uchádzačov, typicky okolo 3 až 4 %. Pochváliť sa môže významnými absolventmi, študovalo tu 162 nositeľov Nobelovej ceny aj osem amerických prezidentov, napríklad John F. Kennedy, George W. Bush, Al Gore alebo Barack Obama.
