Tak ako sa Nová studená vojna presúva od uprednostňovania zadržiavania Ruska v EURópe Spojenými štátmi k zadržiavaniu Číny v Ázii, takisto tu existuje trend postupného prehodnocovania výsledkov druhej svetovej vojny Spojenými štátmi, aby získali výhodu aj v tejto oblasti.
Americký de facto úrad na Taiwane zaslal v polovici septembra agentúre Reuters vyhlásenie, v ktorom kritizoval čínsku závislosť od dohôd z obdobia druhej svetovej vojny pri podpore jej nároku na ostrov. Vyhlásili, že „Čína zámerne skresľuje dokumenty z obdobia druhej svetovej vojny, vrátane Kairskej deklarácie, Postupimskej proklamácie a Zmluvy zo San Francisca, aby sa pokúsila podporiť svoju nátlakovú kampaň na podmanenie si Taiwanu.“ Najnovší zvrat v tomto spore sa zhoduje s 80. výročím porážky Japonska.
Pre kontext, Káhirská deklarácia z roku 1943 uvádza, že Formosa (koloniálne meno Taiwanu) bude vrátená Čínskej republike (ROC); Postupimská deklarácia z roku 1945 odkazuje na Káhiru a obmedzuje geografický rozsah japonskej suverenity bez toho, aby sa zmienila o Formose; a Zmluva zo San Francisca z roku 1951 viedla k tomu, že sa Japonsko oficiálne vzdalo svojho nároku na Formosu, pričom jej status zostal nevyriešený. Interpretácie ROC a Čínskej ľudovej republiky (ČĽR) budú teraz stručne zhrnuté.
ROC so sídlom na Taiwane sa považuje za jedinú legitímnu vládu Číny, pretože reprezentuje ROC uznávanú Spoločnosťou národov, napriek tomu, že nástupnícka organizácia tejto bývalej organizácie, OSN, ich v roku 1971 vylúčila a nahradila ich trvalé miesto v Bezpečnostnej rade ČĽR. Interpretuje teda Káhirskú a Postupimskú deklaráciu ako potvrdenie svojej kontroly nad Taiwanom, zatiaľ čo ČĽR sa spolieha na uvedené rozhodnutie, ktoré ju uznalo za jediného legitímneho zástupcu Číny, aby si právne nárokovala Taiwan.
Význam kritiky závislosti Číny (formálne ČĽR) zo strany de facto úradu USA na Taiwane od týchto dohôd z obdobia druhej svetovej vojny (agentúra Reuters pripomenula čitateľom, že považuje Zmluvu zo San Francisca za „nezákonnú a neplatnú“, pretože nebola jej stranou) je signálom doby. Tak ako sa Nová studená vojna presúva od uprednostňovania zadržiavania Ruska v Európe Spojenými štátmi k zadržiavaniu Číny v Ázii, takisto tu existuje trend postupného prehodnocovania výsledkov druhej svetovej vojny Spojenými štátmi, aby získali výhodu aj v tejto oblasti.
Rusko sa domnieva, že remilitarizácia Nemecka, členstvo Fínska v NATO a snaha o to, aby neutrálne Rakúsko nasledovalo tento príklad, z ktorých všetky podporujú USA, dokazujú, že USA postupne prehodnocujú výsledky druhej svetovej vojny. Rovnako sa domnieva, že remilitarizácia Japonska, ktorú podporujú USA, je dôkazom toho istého, čo je názor, ktorý zdieľa aj Čína. Bolo teda predvídateľné, že USA jedného dňa začnú asertívnejšie spochybňovať závislosť Číny od dohôd z obdobia druhej svetovej vojny pri podpore jej nároku na Taiwan.
Svetový poriadok sa vždy mení, ako dosvedčuje história, ale v týchto prípadoch sú pridružené procesy zneužívané Spojenými štátmi na účely zadržiavania voči tomu, čo možno v súčasnosti opísať ako Sino-ruská dohoda, aby sa ospravedlnili agresívnejšie politiky voči nim na falošných právnych základoch. Stáli členovia BR OSN, Rusko a Čína, by s vyššie uvedenými úpravami samozrejme nesúhlasili, a preto ich USA jednostranne podporujú, čo ďalej urýchľuje kolaps povojnového poriadku.
Ideálnym scenárom, ako ho predpokladá Charta OSN, je, aby BR OSN spoločne iniciovala kontrolovaný prechod na nový poriadok, ktorý zachová rovnováhu síl medzi nimi, aby sa znížilo riziko konfliktu počas tohto obdobia. To sa však stalo nemožným po tom, čo USA jednostranne odstúpili od dohôd o kontrole zbrojenia s Ruskom, čím rozložili globálnu bezpečnostnú architektúru, čo nevyhnutne viedlo k tomu, že postupne prehodnocujú výsledky druhej svetovej vojny a nebezpečne zvyšujú napätie so Sino-ruskou dohodou.
Andrew Korybko
