Prahu sužovala ničivá povodeň v roku 1890
V roku 1890 zasiahli Čechy silné dažde, ktoré trvali celú jar a pokračovali aj v lete. Ako sa písalo v knihe „Povodeň v Čechách roku 1890“: „Hospodári si nepamätajú tak mokré leto.“ Počas jednej z najväčších povodní v histórii, ktorá postihla Prahu, rozvodnená Vltava 4. septembra 1890 zaplavila takmer tretinu mesta po oboch brehoch. Voda siahala takmer k Staromestskému námestiu.
Zápis v knihe „Povodeň v Čechách roku 1890“ pokračuje: „Nebesa neustále chrlia množstvo vody, cesty a železnice sa tu a tam stávali neschodnými, mnohé železničné hrádze boli pretrhnuté a doprava zastavená.“ Do rozmočenej pôdy začalo opäť silno pršať 1. septembra a dážď trval štyri dni. Prudké lejaky rozvodnili hornú Vltavu a jej prítoky Malšu, Otavu, v Plzensku Úhlavu, Radbuzu a Úslavu a ďalšie. V južných Čechách boli strhnuté hrádze niekoľkých rybníkov, vrátane rybníka Svet.
Utopilo sa dvadsať vojakov
Povodňová vlna sa potom hnala smerom na Prahu. O druhej hodine ráno 3. septembra už Vltava dosahovala 2,1 metra nad normál a rýchlo stúpala ďalej. V noci v Karlíne, kde vojaci rozoberali cvičný pontónový most, strhli klady z roztrieštených pltí niekoľko lodiek a 20 vojakov sa utopilo. Dravý prúd trhal plte, prístavy, drevené plavárne, ktoré sa s ďalším naplaveným drevom trieštili o hate a mosty. Naplaveniny sa zarážali o mostné piliere a zatarasili koryto rieky.
V ranných hodinách voda vtrhla do nižšie položených ulíc Podskalia, Josefova, Starého Mesta a Kampy. Po desiatej dopoludnia Vltava prekonala výšku veľkej povodne z roku 1872, o tretej popoludní už dosahovala 3,5 metra nad normál. Dobové správy z povodia ukazovali, že Vltava v Českých Budějoviciach vystúpila na 4,2 m, Berounka na 4,5 metra a vody pribúdalo. Počas noci v Podolí zaznamenali už výšku päť metrov.
Karlův most nevydržal
O pol šiestej ráno 4. septembra nevydržal nápor vody a nahromadených trosiek Karlův most. Najprv spadli dva oblúky a o pol desiatej dopoludnia sa zrútil tretí, vyvrátené boli dva piliere. Zahynulo pri tom niekoľko ľudí. Most poškodila povodeň predtým naposledy pred sto rokmi vo februári 1784, kedy strhnuté plte a ľady upchali oblúky, voda podmyla a silne poškodila päť pilierov a jedna predná hlavica piliera spadla aj s vojenskou strážnicou. Veľkej vode v rokoch 1872 a 1845 však most odolal.
Voda zaplavila po oboch brehoch takmer tretinu Prahy. Na Starom Meste bolo najviac postihnuté okolie dnešnej Novotného lávky, ulice Anenská, Náprstkova, Karoliny Světlé, Divadelní. Voda siahala k Betlémskému námestiu, do Karlovej a Husovej ulice až ku kostolu sv. Jiljí a do Linhartskej, neďaleko Staromestského námestia. Zaplavený bol celý Josefov až ku svätému Haštalu, petrská štvrť či pobrežná časť Karlína. Zatopených bolo na 4000 domov, rozsah dodnes ukazuje množstvo značiek.
Vltava v Prahe kulminovala 4. septembra medzi 20. a 22. hodinou večer s prietokom 3975 metrov kubických za sekundu. Hoci mala táto povodeň katastrofálne následky, hladina Vltavy pri nej nedosiahla úroveň z roku 1845, kedy prietok podľa odhadov činil 4500 kubických metrov za sekundu, ani povodne roku 1784 (4580 m3/s).
Obrovské škody spôsobila Vltava aj na dolnom toku za Prahou, na Mělnicku. Od Jaroměře potom krajinu a obce pustošilo aj rozvodnené Labe, najviac na Litoměřicku a Ústecku.
Po ďalších viac ako sto rokov, teda celé 20. storočie sa živelná pohroma takého rozsahu v Čechách a v Prahe na Vltave nevyskytla (najväčšia s prietokom 3240 m3/s bola v marci 1940). Rok 1890 preto slúžil ako model pre budúcu protipovodňovú ochranu metropoly.
Mylne optimistické názory, najmä medzi laickou verejnosťou, že mesto bezpečne ochráni vltavská kaskáda, potom doslova spláchla povodeň v auguste 2002. Historicky doposiaľ najväčšia povodeň kulminovala v Prahe prietokom 5160 m3/s. Príčinou (dažďové zrážky) a vývojom bola veľmi podobná tej z roku 1890. Veľké rozdiely neboli ani v rozsahu zatopených miest, hoci za ten čas doznal tok Vltavy reguláciou mnoho zmien.
