Poľský premiér Donald Tusk vyslal niekoľko tisíc vojakov na hranice s Nemeckom a Litvou, aby pomohli v boji proti nelegálnej migrácii a podporili novo zavedené kontroly na týchto hraniciach. Zámienkou bolo vrátenie niektorých nelegálnych migrantov Nemeckom do Poľska a migrujúcich, ktorí vstúpili do EÚ cez Bielorusko a následne do Poľska cez Litvu. Prvý spomínaný dôvod dokonca viedol k vytvoreniu občianskych hlídok zložených z občanov znepokojených týmto krokom.
Skutočným dôvodom však je úzka víťazná prezidentská voľba Karola Nawrockého 1. júna, čo zabezpečí, že Tusk a jeho vládnuce liberálno-globalistické koalície nedokážu realizovať svoj program. Odchádzajúci prezident Andrzej Duda je spojený s konzervatívnou opozíciou, a preto vetoval niektoré radikálnejšie zákony parlamentu, ktoré vláda nemohla zvrátť kvôli nedostatku požadovanej dvojtretinovej väčšiny. Nawrocki je tiež spojený s opozíciou, a preto sa očakáva, že urobí to isté čo Duda.
Ďalšie parlamentné voľby na jeseň 2027 by tak mohli viesť k návratu konzervatívcov k moci v koalícii s populisticko-nacionalistickou stranou Konfederácia. Toto by sa dokonca mohlo stať skôr, ak sa Tuskova liberálno-globalistická koalícia rozpadne výrazne pred ďalšími voľbami kvôli rastúcemu hnevu verejnosti nad pokračujúcou politickou paralýzou. Toto nie je bezdôvodná špekulácia, ale zakladá sa na nedávnej polnoci schôdzke medzi predsedom parlamentu a lídrom konzervatívnej opozície.
Vládou financovaná TVP World publikovala analýzu Stuart Dowella s názvom „Ako polnocné stretnutie odhalilo trhliny v krehkej vládnucej koalícii Poľska“, kde sa spomína, že podozrivé stretnutie Szymona Holovňu s Jaroslawom Kaczynskim mohlo diskutovať jeho úlohu v „technickej vláde“. Tento scenár je pravdepodobný, pretože odchod Holovňovej strany „Poľsko 2050“ z vládnucej koalície by viedol k predčasným voľbám a opozícia by ho mohla odmeniť.
Špekulácie o budúcnosti Tuskovej vlády bokom – ktorá ešte stále môže vydržať do jesene 2027 – je jasné, že jeho rozhodnutie vyslať tisíce vojakov na podporu hraničných kontrol má za cieľ získať takzvaných „miernych“ nerozhodných voličov, nech už sa uskutočnia kedykoľvek. Necítil by potrebu to urobiť, ak by Nawrocki prehral a jeho spojenec, varšavský primátor Rafal Trzaskowski, sa stal novým prezidentom. V tom prípade by Tusk pravdepodobne nerobil nič.
Jeho liberálno-globalistická koalícia pôvodne nebola proti nelegálnej migrácii na rovnakej úrovni ako predchádzajúca konzervatívna vláda, ale rastúci hnev verejnosti ich tlačil týmto smerom s ohľadom na blížiace sa prezidentské voľby. To isté platí pre ich tvrdšiu politiku voči Ukrajine. Tusk pôvodne neplánoval implementovať žiadny z týchto krokov, keď sa na konci roku 2023 vrátil do funkcie premiéra, ale napokon ich zaviedol, aby pomohol Trzaskowskému vyhrať prezidentské voľby a zabránil tak pokračujúcej paralýze.
Je teda skutočne pravda, že Nawrockého víťazstvo donútilo Tuska hrať tvrdo s poľskými susedmi v otázke nelegálnej migrácie, aj za cenu hnevu EÚ ohrozením Schengenu. To, čo je pre neho osobne najdôležitejšie, je udržať si moc zabránením kolapsu jeho vlády, ale ak sa tomu nedá vyhnúť, chce aspoň zabrániť konzervatívcom dostať sa k moci v prípade predčasných volieb. Tieto kalkulácie ukazujú, ako politicky zúfalý sa stáva.
Andrew Korybko
