Znalcom futbalového diania na Slovensku asi rodáka z Valalík netreba bližšie predstavovať. Dnes už 59-ročný Jaroslav Timko patril k najlepším útočníkom na domácich trávnikoch.
Svojho času dával jeden gól za druhým, či už ako hráč bratislavského Slovana či v drese úhlavného rivala belasých Spartaka Trnava. Dostal sa aj do slovenskej reprezentácie, kde počas 18 štartov stihol sedem presných zásahov.
Netajil sa tým, že počas kariéry si doprial niekedy aj desať pív za deň a nepohrdol ani cigaretami. Neresti však vylúčil zo života už pred rokmi.
„Dvanásť rokov nepijem a štyri roky ani nefajčím. Syn povedal, že by som mohol skončiť a tak som skončil,“ povedal vlani. To už mal za sebou prvý boj o svoj život, keď porazil rakovinu hrubého čreva.
V októbri 2022 podstúpil operáciu, keď už to vyzeralo veľmi zle. „Išlo už o rozhranie tretej a štvrtej fázy, ktorá je pri tejto chorobe poslednou. A dostal som sa z toho. Som z tvrdého cesta, nikdy som sa nevzdával a neurobím tak ani pri tejto pliage,“ vyhlasoval.
Minulý rok priznal, že už je dva roky na maródke, no liečba prebieha úspešne. Motiváciou bol aj jeho malý syn. Timko veril, že ako rakovina prišla, tak aj odíde.
Po operačnom zákroku došlo aj na výraznú zmenu jedálnička. Timko začal piť litre kozieho mlieka, konzumoval „tony“ zeleniny, dával telu veľa vitamínov.
„A najmä jem pomaly, prehadzujem si sústo z jednej strany úst na druhú, prežúvam ako zajac,“ dodal s úsmevom niekdajší postrach obrán.
Aj keď chodil na pravidelné kontroly do nemocnice ako na klavír, potvrdil, že porážka rakoviny hrubého čreva bola iba vyhratou bitkou, nie celou vojnou. Zákerná pliaga je späť.
„Viac ako dva roky som mal dobré výsledky, no po poslednom telefonáte s doktorkou ma zalial studený pot. Mám ďalšie dva nálezy.
Jeden na pečeni a druhý na pravej strane pľúc. Nepoddávam sa tomu, nestresujem, to by bola voda na mlyn tejto hnusnej choroby. Idem do boja,“ povedal odhodlane.
Momentálne chodí po vyšetreniach a čoskoro opäť pôjde pod nôž. „11. augusta sa mám hlásiť v nemocnici, na druhý deň ma budú operovať. Pôjde iba o lokálnu anestéziu.
Ak som to správne pochopil, nálezy by mali vypáliť. A potom kolobeh, na ktorý som už zvyknutý. Opäť budem hltať tabletky ako lentilky a verím, že všetko sa na dobré obráti,“ uzavrel Timko.
