Vplyv umelej inteligencie na trh práce: Panika je predčasná?
Obavy z dopadu umelej inteligencie (AI) na pracovné miesta, najmä pre mladých ľudí a absolventov, sú v poslednom období silné. Niektoré štúdie poukazujú na výrazný vplyv AI na entry-level pozície, najmä v oblastiach ako vývoj softvéru a zákaznícky servis. Objavili sa aj správy o zlyhaniach rozsiahlych projektov s generatívnou AI a úvahy o tom, či sa v tejto oblasti nevytvára bublina. Dokonca aj predstavitelia centrálnych bánk si všímajú problémy, s ktorými sa stretávajú mladí ľudia pri hľadaní práce.
Nová štúdia od výskumníkov z Yale a Brookings však prináša upokojujúce zistenia. Tvrdia, že zatiaľ čo sa na trhu práce dejú zmeny, nejde o rozsiahlu AI-riadenú katastrofu. Vplyv je skôr v podobe ojedinelých „bleskov“ než rozsiahleho „požiaru domu“.
Autorka štúdie, ekonómka Martha Gimbel z Yale, vyzýva na pokoj a racionálny prístup. Poukazuje na to, že je potrebné pracovať s dátami a vyhnúť sa prehnaným emóciám.
Štúdia analyzovala rôzne ukazovatele narušenia trhu práce, ako sú strata pracovných miest, obdobia nezamestnanosti a posuny v štruktúre povolaní. Záver je, že dochádza k pohybom, ale nie k ničomu, čo by presahovalo historické normy. Zmeny v pomere jednotlivých povolaní sú v norme a zdá sa, že sú skôr dôsledkom makroekonomických faktorov, nie technologického pokroku. Gimbel tvrdí, že najväčšie sily ovplyvňujúce trh práce sú spomalenie ekonomiky, starnutie populácie a pokles imigrácie, nie AI.
Je ľahké zamieňať bežné výkyvy v ekonomike s vplyvom AI, najmä pre mladších pracovníkov, ktorí môžu už pociťovať dôsledky ochladzujúceho sa trhu práce. Avšak tieto dopady sú veľmi špecifické a zamerané na konkrétne skupiny ľudí, pričom nezaznamenávame rozsiahly všeobecný vplyv AI na trh práce ako celok. Ekonómovia opisujú súčasné podmienky na trhu práce ako „nízke prijímanie, nízke prepúšťanie“, kde sú prepúšťania zriedkavé, ale aj nové pracovné príležitosti.
Mnoho pracovníkov sa domnieva, že AI už musí byť zodpovedná za problémy na trhu práce, ale Gimbel upozorňuje na častú chybu, ktorou je zamieňanie expozície AI s priamym prepúšťaním z práce. Poukazuje pritom na príklad rádiológov, ktorí boli kedysi považovaní za prvé obete automatizácie. Dnes ich je viac ako kedykoľvek predtým a sú lepšie platení, hoci ich práca intenzívne využíva AI-riadené zobrazovacie nástroje. Expozícia AI teda nemusí znamenať zánik pracovného miesta, ale skôr zmenu rozsahu a náplne práce. To isté platí pre programátorov a spisovateľov, ktorí sú používateľmi AI nástrojov. Ich používanie nemusí automaticky viesť k strate živobytia, ale transformácii spôsobu, akým vykonávajú svoju prácu.
Spoluautorka štúdie Molly Kinder z Brookings dodáva geografický aspekt. Zatiaľ čo v minulosti bola automatizácia spájaná s devastačnými dopadmi na priemyselné mestá, v prípade generatívnej AI je situácia opačná. Mestá s vysokou koncentráciou vedomostí a technologických pracovných miest, ako San Francisco, Boston a New York, sú vystavené účinkom generatívnej AI viac ako menšie mestá a regionálne centrá. To, či táto expozícia povedie k devastačným dopadom alebo rastu závisí od budúceho vývoja.
Kľúčom je, či firmy budú s AI zaobchádzať ako s pomocníkom alebo ako s náhradou za ľudskú prácu. Zatiaľ sa zdá, že rozsiahle redesigny pracovných procesov, ktoré by viedli k masívnemu prepúšťaniu, sú ešte v nedohľadne. Implementácia AI do firemných procesov si vyžaduje čas a nie je rýchla.
analýza z Yale-Brookings má široký záber a dokáže odhaliť rozsiahle problémy, ale nezachytí malé ohniská v jednotlivých odvetviach. Súčasné zmeny, ako tie, ktoré zaznamenala Stanfordská štúdia, sú skôr „blesky“ v konkrétnych odvetviach, ako je vývoj softvéru, zákaznícky servis a kreatívna činnosť. Ide o varovné signály, ktoré však nedosahujú rozmer rozsiahleho narušenia celého trhu práce.
Obe autorky očakávajú, že prvé jasné, systémové účinky AI sa prejavia až o niekoľko rokov, nie mesiacov. Ak k prepúšťaniu skutočne dôjde, bude to skôr v dôsledku rozsiahlej integrácie AI do firemných procesov než vďaka individuálnemu používaniu chatbotov jednotlivými pracovníkmi.
Začiatok tohto procesu sa začína, keďže čoraz viac spoločností integruje AI API do základných systémov. Organizacné zmeny ale prebiehajú pomaly.
Integrácia nových technológií vyžaduje čas a ich vplyv sa nedá zmeniť zo dňa na deň. Môže sa ukázať ako fenomenálne transformačná, ale nestane sa to cez noc.
Eva Roytburg
