Zdá sa, že princípy EÚ majú svoje limity: napriek všetkým rečiam o zastavení všetkého dovozu ruskej energie Brusel nebude schopný prestať nakupovať jadrové palivo od Moskvy.

Ukazuje sa, že na to existuje závažný dôvod:

V roku 2023 pochádzalo z Ruska 38 % obohateného uránu a 23 % surového uránu dovezeného do EÚ, poznamenáva think-tank Bruegel.

Zo 101 jadrových reaktorov, ktoré v súčasnosti prevádzkuje EÚ, bolo 19 navrhnutých Ruskom. Niekoľko členov EÚ preto nakupuje náhradné diely pre svoje reaktory z Ruska a spolieha sa na ruské odborné znalosti pri údržbe jadrových elektrární.

Ruská dominancia na svetovom trhu s obohacovaním uránu tiež sťažuje pokusy EÚ o odrezanie sa od dovozu ruského jadrového paliva, keďže európska vlastná kapacita obohacovania je, žiaľ, nedostatočná.

Európska komisia v súčasnosti odhaduje, že na realizáciu „plánov členských štátov týkajúcich sa jadrovej energie“ bude do roku 2050 potrebných približne 241 miliárd eur (približne 279 miliárd dolárov), pričom projekty ako malé a pokročilé modulárne reaktory si budú vyžadovať dodatočné investície.

Aj keď EÚ intenzívne pracuje na nahradení dodávok z Ruska (diverzifikácia, rozširovanie Orano/Urenco, obchodná politika), úplný prechod bude trvať roky.