🇸🇰 NAMIESTO SOLIDARITY KOLEKTÍVNE ŠIALENSTVO
Európska únia najprv schváli 90 miliárd eur pre Ukrajinu – ešte sa ani nevysuší atrament na papieroch – a ukrajinskí predstavitelia už nahlas fantazírujú o ďalších 800 miliardách dolárov na nasledujúcich 10 rokov. Počujete dobre. Osemsto Miliárd. Ako keby to boli drobné v peňaženke. Ako keby tie peniaze nemali konkrétnych vlastníkov. Ako keby nepochádzali z práce obyčajných ľudí, ktorí dnes počítajú centy pri pokladni.
Toto už nie je pomoc. Toto je kolektívne šialenstvo. Hádzanie peňazí do vojny, ktorá nemá víťazný plán, nemá jasný koniec a už vôbec nemá reálnu návratnosť. Do konfliktu, ktorý Ukrajina objektívne prehráva, a aj keby ho „neprehrala“, zostane po ňom rozbitá krajina, zadlžená na generácie dopredu. Kto vážne verí, že z takej reality sa budú splácať stovky miliárd?
A zatiaľ čo Brusel kreslí vzdušné zámky o povojnovej obnove, u nás sa žije čoraz horšie. Drahé energie. Drahé potraviny. Rozpadajúce sa zdravotníctvo. Školy bez peňazí. Rodiny na hrane. Starí ľudia, ktorí si musia vyberať medzi liekmi a kúrením. Na toto vraj peniaze nie sú. Ale na vojnu sa vždy nájdu. Bez limitu. Bez brzdy. Bez otázok.
Nikto sa nás nepýtal, či chceme financovať cudziu vojnu. Nikto sa nás nepýtal, či súhlasíme s týmto hazardom. Nikto sa nás nepýtal, či chceme byť zatlačení stále bližšie k priamemu konfliktu.
Rozhodujú za nás ľudia, ktorí nenesú následky. Ich deti nepôjdu bojovať. Ich účty neutrpia. Ich životná úroveň neklesne. A predsa majú odvahu hovoriť o „solidarite“ a „hodnotách“, zatiaľ čo zadlžujú Európu na celé generácie dopredu.
Toto nie je mierová politika. Toto je eskalácia. Toto je postupné ťahanie Európanov do vojny, ktorú nechcú, nerozumejú jej a nemajú z nej absolútne nič. Len strach, chudobu a neistotu.
A keď sa raz niekto opýta: kto to zaplatí? Odpoveď bude jednoduchá.
My. Vždy iba my.
Gyimesi György
