Jaroslav Naď sa stal bez diskusie najhorším ministrom obrany Slovenskej republiky. Nijako inak sa nedá nazvať minister, ktorý namiesto toho, aby zabezpečil obranu vlastnej krajiny, rozdá bezpečnostné systémy cudzej krajine a navyše v čase hroziaceho vojnového konfliktu.
Viackrát som upozorňoval na hazardovanie s bezpečnosťou Slovenska a pochybné darovanie nášho vojenského majetku Ukrajine.Dnes moje slová potvrdil aj Najvyšší kontrolný úrad, ktorý zistil, že obranné systémy, ktoré Naď daroval, neboli vôbec „prebytočné“ ako svätosväte tvrdil a navyše ďaleko presiahli sumu, ktorú v tom čase ich vláda schválila.Kontrola odhalila neuveriteľný chaos a bezbrehé rozhadzovanie na ministerstve obrany. Potvrdila úplné ignorovanie právnych predpisov a vyvrátila Naďove klamstvá o „zákonnom postupe“ postavenom na „tajomných“ analýzach a údajnom prínose darovania.Ani Naď, ani celá ich neschopná vláda nemali žiadne právo darovať Ukrajine stíhačky, protilietadlový a protiraketový komplet S-300 a ďalšiu vojenskú techniku, ktorá mala slúžiť výhradne pre vojenskú pripravenosť Slovenskej republiky.
Som presvedčený, že tak, ako si ľudia zaslúžia vedieť pravdu o šafárení bývalej vlády počas pandémie, si zaslúžia vedieť aj odpovede na to, či sa bývalý minister obrany týmto konaním nedopustil správania, ktoré by mali preveriť orgány činné v trestnom konaní…
