Ako sa Český Švajčiarsko zotavuje z ničivého požiaru: Príroda si poradí sama
„Príroda má milióny rokov staré mechanizmy, ako sa obnoviť. Bolo by naivné si myslieť, že to človek zvládne lepšie,“ hovorí hovorca NP České Švajčiarsko Tomáš Savov. V lete 2022 tu vypukol najväčší požiar v histórii parku, ktorý zničil cez tisíc hektárov. Napriek tomu už na jar 2023 začali z popola vyrastať nové brezy a les sa pomaly mení na rozmanitejší a živší priestor ako kedykoľvek predtým.
Všetko sa začalo v noci z 23. na 24. júla 2022. Spočiatku nenápadný požiar v Malinovom dole pri Hřensku sa behom niekoľkých hodín zmenil na nočnú moru.
Boj s ohňom v extrémnych podmienkach
Oheň zasiahol cez 1060 hektárov chráneného územia a stal sa najväčším lesným požiarom, aký kedy Česko zažilo. Do akcie sa zapojilo cez 6300 hasičov, 400 kusov techniky, vrtuľníky aj lietadlá zo zahraničia. A predsa plamene zúrili týždne.
Na vine boli extrémne horúčavy, dlhodobé sucho, silný vietor aj množstvo suchého dreva ponechaného v dôsledku lykožrútovej kalamity. Terén bol neprístupný a krajina vyschnutá až na kosť. Nádeje na rýchle zvládnutie požiaru sa definitívne rozplynula 25. júla, keď sa zdvihol vietor a oheň sa vymkol kontrole.
Plamene pohltili rôzne typy lesných aj nelesných plôch. Zničené boli turistické chodníky vrátane ikonickej Edmundovej tiesňavy, niekoľko domov v osade Mezná, narušená bola infraštruktúra. A pre to, že páchateľ zostáva neznámy, škody boli vyčíslené na desiatky miliónov korún. Podľa údajov správy národného parku dosiahla strata drevnej hmoty zhruba 90 miliónov korún, čo zodpovedá 20 až 30 tisícom stromov.
Zázraky prírody a návrat k životu
Cez všetku hrôzu sa ale práve v týchto dňoch ukazuje, aká mimoriadna je sila prírody. Už na jar 2023 sa v ohořelém lese začali objavovať prvé zelené výhonky a brezy behom jedinej sezóny vyrástli do výšky jedného metra. Smrekové monokultúry, ktoré krajinu predtým ovládali, postupne nahrádzajú zmesi brez, borovíc lesných, bukov i topoľov.
„Prírodné prostredie je na oheň dobre adaptované a má svoje milióny rokov staré mechanizmy, ako sa obnoviť. Bolo by naivné si myslieť, že to človek zvládne inžinierskymi postupmi lepšie či rýchlejšie,“ hovorí hovorca správy parku Tomáš Savov.
Ako sa požiar dotkol zvierat?
Zmeny sú patrné aj v živočíšnej ríši. Oheň sa síce dotknul prakticky všetkých druhov, ktoré sa v oblasti vyskytovali, k zásadnému úbytku väčších zvierat však nedošlo.
„Nepochybne došlo k úhynom na úrovni jedincov, najmä u druhov, ktoré sa nemohli z miesta rýchlo vzdialiť, ako sú niektoré bezstavovce. Vtáci či väčšie cicavce zásadným spôsobom zasiahnutí neboli,“ popisuje Savov.
Prekvapivo dobre si podľa neho viedli aj populácie obojživelníkov, ktoré zostali početné. Zaznamenané boli aj všetky tri druhy plazov: vretenica obyčajná, užovka obojková i hladká. Otvorenejšia krajina navyše pritiahla aj nové vtáčie druhy typické pre otvorený biotop – napríklad strakoša alebo škovránka lesného.
Najhoršie chvíle a tlak z okolia
Aj cez prirodzenú obnovu parku však správcovia čelili ťažkým chvíľam, a to nielen kvôli ohňu samotnému.
„Najhoršie momenty prinášala spoločenská situácia behom a po požiari, kedy časť miestnych osobností začala národný park a jeho pracovníkov nevyberavo obviňovať zo zavinenia požiaru,“ spomína Savov.
Pod tlakom verejnosti i niektorých politikov museli zamestnanci čeliť nielen náročnej práci v teréne, ale aj vlne kritiky, často bez faktického základu.
Opatrenia a budúce výzvy
Od tej doby prijala správa národného parku rozsiahle preventívne opatrenia – od zásahov v porastoch blízko obývaných oblastí cez inštaláciu malých vodných zdrojov až po monitoring územia drony a zavádzanie obmedzenia vstupu do parku podľa aktuálneho stupňa požiarneho rizika. Predsa riziko zostáva.
Len v júli 2025 horelo u Jetřichovic ďalších osem tisíc metrov štvorcových v ťažko prístupnom teréne. A výstrahy meteorológov zostávajú varujúce: oblasť pieskovcov je chudobná na vodu a sucho tu dokáže trvať celé mesiace.
Dnes už sa v miestach, kde oheň zanechal čierne jazvy, znovu zelenajú stromy. Ale pamäť krajiny zostáva. A s ňou i pokora pred silou prírody, ktorá sa – napriek všetkým katastrofám – dokáže sama zdvihnúť z popola.
