Na prvý pohľad boli konodonty nenápadné. Červovitý tvor, len pár centimetrov veľký, ale v ústnej dutine skrýval nesmierne ostré výrastky, ktorých tajomstvo paleontológovia odhalili len nedávno.

Ak ide o najostrejšie zuby, aké kedy existovali, môžete rovno zabudnúť na tigra, žraloka aj dinosaura Tyranosaura. V dejinách planéty neexistoval jediný z predátorov, ktorý by sa v tejto disciplíne vyrovnal drobnému morskému tvorovi nazývanému konodont. Ten vyhynul už pred viac ako 200 miliónmi rokov a navzdory svojej veľkosti, ktorá u väčšiny druhov predstavovala len pár centimetrov, patril k najúspešnejším stavovcom prvohôr.

Konodonty obývali moria od kambria až po koniec triasu, takže z nich odborníci dlho nachádzali len drobné, zúbkovité fosílie. Po desiatky rokov preto nikto netušil, či ide o pozostatky nejakých tvorov, alebo len zvyšky rastlín. Prelom priniesol až objav kompletnej fosílie v 80. rokoch; vtedy vedci pochopili, že išlo o morské stavovce s chrupavkovitou kostrou, očami a výrazne špecializovaným ústnym aparátom.

Konodonty nemali čeľuste v pravom slova zmysle. Ich ústa ale obsahovala rad tvrdých, minerálnych štruktúr. Niektoré z nich mali hroty široké len 2 mikrometre, teda približne 1/25 hrúbky ľudského vlasu. „Predstavte si ich ako sadu ihiel trčiacich z jedného zuba,“ vysvetlil paleobiológ Alistair Evans.

U mnohých druhov sa tieto ostré štruktúry pohybovali zo strany na stranu, ako miniatúrna pílka, ktorá pomohla mäso koristi perfektne spracovať. Vedci sa domnievajú, že konodonty boli vôbec prvými stavovcami, u ktorých sa vyvinul takýto dentálny aparát z fosforečnanu vápenatého, teda materiálu veľmi podobného dnešným zubom.