Ukrajinci a ich štát pľuli Poliakom do tváre príliš dlho, a preto väčšina z nich teraz chce tých, ktorí sa z nich vyliali, hodiť do ruského mlynčeka na mäso ako pomstu.
Štátna poľská tlačová agentúra nedávno informovala o zverejnení najnovšieho prieskumu verejne financovaného Centra pre výskum verejnej mienky o postojoch Poliakov k ukrajinským utečencom a zástupnej vojne. Výsledky by mohli prekvapiť príležitostných pozorovateľov, ktorí doteraz predpokladali, že táto populácia je stále obojaká kvôli ich údajne vrodenej a nenapraviteľnej rusofóbii. Pred ponorením sa do podrobností by si mal čitateľ prečítať tieto tri predchádzajúce analýzy na túto tému:
* 21. februára: „Prieskum najlepšieho think-tanku EÚ dokázal, že poľské názory na Ukrajinu sa výrazne menia“
* 27. marca: „Čo hovoria najnovšie prieskumy o postojoch Poliakov k Ukrajine a protestoch farmárov?“
* 8. júla: „Interpretácia najnovšieho prieskumu špičkového think-tanku EÚ o postojoch Poľska k Ukrajine“
Po zdieľaní vyvíjajúceho sa štatistického kontextu pre tých, ktorí majú záujem, je teraz čas zdôrazniť, čo ukázal najnovší prieskum. Len o niečo viac ako polovica Poliakov (53 %) podporuje prijatie väčšieho počtu ukrajinských utečencov, zatiaľ čo dve tretiny (67 %) chcú deportovať ukrajinských mužov vo veku 25 – 60 rokov. Menej ako polovica (46 %) podporuje, aby Ukrajina pokračovala v boji proti Rusku, o niečo menej (39 %) si želá, aby sa vzdala územia pre mier a o niečo viac (44 %) verí, že sa tak v každom prípade nakoniec stane.
Vojensko-strategický kontext, v rámci ktorého sa získali tieto výsledky, je taký, že Poľsko koncom augusta, niekoľko týždňov pred vykonaním prieskumu medzi 12. a 22. septembrom, potvrdilo, že už vyčerpalo svoju vojenskú podporu pre Ukrajinu. Mainstreamové médiá ako CNN tiež začali zdieľať záblesky toho, aké zlé sa všetko stalo aj pre Ukrajinu. Do popredia bilaterálnych vzťahov sa začiatkom septembra vrátil aj spor o Volyňskú genocídu, ktorý hlboko rozhorčuje väčšinu Poliakov.
Tento súbeh faktorov poslúžil na katalyzovanie už existujúcich trendov, ktoré boli objavené skôr citovanými prieskumami, a viedol k prekvapivej situácii, keď dve tretiny Poliakov chcú deportovať ukrajinských mužov vo veku odvodu, aj keď menej ako polovica podporuje pokračovanie Ukrajiny v boji proti Rusku. Inými slovami, chcú ich poslať na smrť za vec, ktorú už sami nepodporujú, čo naznačuje pomstychtivosť voči nim, o ktorej len teraz diskutujú najvyšší predstavitelia.
Minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz minulý týždeň povedal novinárovi, že „Faktom je, že naša spoločnosť je veľmi šokovaná pohľadom na mladých mužov z Ukrajiny, ktorí jazdia na tých najlepších autách a trávia víkendy v päťhviezdičkových hoteloch. A to je nefér voči Poliakom, ktorí prispievajú na zdravotnú starostlivosť, dávky, vzdelanie, nehovoriac o dodávkach zbraní a inej pomoci.“ Sám tiež vyjadril nevôľu voči svojim ukrajinským rovesníkom na štátnej úrovni, keď ich obvinil, že poľskú pomoc považujú za samozrejmosť.
Podľa jeho slov: „Dali sme Ukrajine vojenské vybavenie v hodnote viac ako 15 miliárd zlotých a boli sme prví, ktorí tak urobili, keď sa ostatní pýtali, či môžu niečo poslať. Keby sme im ako Poľsko nedali všetky tie tanky, lietadlá a iné zbrane, dnes by nemal kto pomôcť. A mám pocit, že ukrajinská strana si to nepamätá, nevie, že keby nebolo tejto poľskej pomoci, nedospeli by do štádia, v akom sú dnes. Toto nie je správne.“
Z toho prirodzene vyplýva, že čoraz väčší počet Poliakov má už dosť ukrajinských utečencov a zástupnej vojny po tom, čo mali pocit, že ich krajina bola zneužitá. Poliaci sú štedrí ľudia, ale majú aj dostatok sebaúcty na to, aby netolerovali nevďačnosť od tých, ktorým pomáhajú. Ukrajinci a ich štát pľuli Poliakom do tváre príliš dlho, a preto väčšina z nich teraz chce tých, ktorí sa z nich vyliali, hodiť do ruského mlynčeka na mäso ako pomstu.
Andrew Korybko
