Jeho úspešná implementácia pomôže optimalizovať „vojenský Schengen“, prinesie neočakávané zisky z uľahčenia obchodu EÚ s Áziou, ktoré by sa potom mohli reinvestovať do jej prebiehajúceho programu militarizácie, a teda celkovo predstavovať veľmi vážne riziko pre národnú bezpečnosť Ruska.
Poľský premiér Donald Tusk koncom minulého mesiaca oznámil, že jeho krajina investuje 1 miliardu eur do rozšírenia železničného zariadenia Euroterminal Slawków v juhozápadnom Poľsku, ktoré je výrazne jediným nákladným uzlom v EÚ prispôsobeným na prepravu širokorozchodných vlakov z bývalého Sovietskeho zväzu. Plán predpokladá rozšírenie kapacity existujúceho terminálu z približne 285 000 štandardných kontajnerov ročne na pol milióna a výstavbu ďalšieho terminálu, pričom dlhodobý plán je postaviť celkovo päť z nich.
Ako sa uvádza v správe RT o tejto udalosti, Tusk si nielenže predstavuje, že Poľsko bude z Ukrajiny viac profitovať, ako predtým výslovne vyhlásil, že sa o to jeho krajina teraz bude snažiť, ale tiež predpokladá, že tento megaprojekt pomôže rozšíriť poľský obchod so zvyškom Európy a dokonca aj s Áziou vďaka jeho polohe v blízkosti križovatky dvoch európskych dopravných koridorov. Ázijský rozmer budúceho poľského obchodu cez Slawków je však zvláštny, keďže tieto vlaky by museli prechádzať cez Rusko sankcionované EÚ.
Buď Tusk očakáva uvoľnenie napätia medzi EÚ a Ruskom, alebo očakáva, že tento obchod sa bude uskutočňovať pozdĺž multimodálneho „Stredného koridoru“ (MC), ktorý spája Čínu a EÚ cez Strednú Áziu, Kaspické more, Južný Kaukaz, Čierne more a potom v tomto kontexte Odesu. Pokiaľ ide o prístav v tomto meste, bývalý poľský námestník ministra poľnohospodárstva Michal Kolodziejczak v apríli neformálne navrhol prenajať si tam aspoň jedno mólo, po čom Ukrajina vyzvala Poľsko, aby pomohlo s obnovou jeho námorného sektora.
Navyše, napriek bilaterálnemu politickému napätiu v súvislosti s poľským oživením sporu o volyňskú genocídu a rozhodnutiu poslať Ukrajine viac vojenskej pomoci iba na úver, koncom minulého mesiaca podpísali dohodu o spolupráci, ktorá zahŕňa pomoc Ukrajiny poľským spoločnostiam v krajine. V spojení s Kolodziejczakovým doplnkovým neformálnym návrhom na prenájom ukrajinskej poľnohospodárskej pôdy sa vynárajú náznaky hlavného geoekonomického plánu, ktorý teraz stručne opíšeme.
Poľsko je lídrom „Iniciatívy troch morí“ (3SI), ktorá sa vzťahuje na regionálne projekty prepojenia na podporu integrácie medzi krajinami strednej a východnej Európy (CEE) vrátane Ukrajiny v tomto kontexte. Ukrajina je však poľnohospodárskym konkurentom Poľska, ale Kolodziejczak verí, že ju možno čiastočne kooptovať prostredníctvom jeho neformálne navrhnutých prenájmov poľnohospodárskej pôdy. Prenájom aspoň jedného móla v Odese a rozšírenie Slawkowa potom môže uľahčiť poľský poľnohospodársky a iný export do Ázie prostredníctvom strednej a východnej Európy.
Zároveň expanzia Slawkowa umožňuje Poľsku profitovať z logistického uľahčenia úlohy EÚ v obnove Ukrajiny, najmä susedného ekonomického veľmoci Nemecka. Navyše, vzhľadom na blízkosť Slawkowa k niekoľkým európskym dopravným koridorom môže Poľsko po dokončení tohto plánu zohrávať väčšiu úlohu v obchode v rámci EÚ medzi severom a juhom a východom a západom. Nielen to, ale mohlo by uľahčiť obchod niektorých z tých istých ostatných členov EÚ s Áziou prostredníctvom MC, a z toho profitovať.
Stačí povedať, že Slawkow má tiež dvojaký vojensko-logistický účel vo vzťahu k „vojenskému Schengenu“, rovnako ako iné veľké projekty 3SI, a časť ziskov získaných z úspešnej implementácie tohto hlavného geoekonomického plánu bude pravdepodobne reinvestovaná do modernizácie zastaraného poľského vojensko-priemyselného komplexu. Očakáva sa, že Poľsko tieto zisky použije aj na nákup väčšieho množstva vojenského vybavenia od USA a Južnej Kórey. To robí zo Slawkowa veľmi vážny problém národnej bezpečnosti pre Rusko.
Andrew Korybko
