Na otázku, aké miesto na našej planéte je to najvyššie, by ste najskôr dokázali spontánnu odpoveď „Mount Everest“ doplniť aj o výškový údaj 8848 metrov. Budete ale rovnako úspešní aj v prípade najnižšieho miesta na súši, prípadne na celej Zemi?
Začnime najnižším bodom na súši, ktorým je breh Mŕtveho mora. Nachádza sa približne 430 metrov pod úrovňou morskej hladiny, aspoň podľa informácií amerického Národného úradu pre oceán a atmosféru. Mŕtve more sa rozprestiera na pomedzí Izraela, Palestíny a Jordánska, a vedieť by ste o ňom mali, že v skutočnosti žiadnym morom nie je. Ide o veľké slané jazero s dĺžkou 76 a šírkou 18 kilometrov. Za svoje meno potom vďačí mníchom, ktorí si všimli, že extrémne slaná voda neumožňuje život bežným organizmom, a k pomenovaniu mora tak už nebolo ďaleko.
Hlboké Mŕtve more. Ak by ste sa pýtali, ako sa Mŕtve more dostalo do takej hĺbky, odpoveď znie jednoducho: Veľká priekopová prepadlina. Práve tu sa totiž Mŕtve more nachádza a za svoje umiestnenie tak vďačí posunu africkej a arabskej litosférickej dosky. Obe sa pohybujú severným smerom, ale východná arabská doska sa posúva o niečo rýchlejšie. „Približne o päť milimetrov ročne,“ uvádza vo vyjadrení Tel Avivskej univerzity morský geofyzik a riaditeľ Výskumného centra Mŕtveho mora Zvi Ben-Avraham.
Jedna z predošlých teórií tvrdila, že Mŕtve more vzniklo v dôsledku esovitého ohybu zlomu. V miestach, kde sa zlom nekľukatí, sa dosky o seba jednoducho trú, avšak ak je v zlome výbežok či zakrivenie, môže dôjsť k vytvoreniu prepadliny. To by mohlo vysvetliť extrémnu hĺbku Mŕtveho mora, lenže aj táto hypotéza naráža na jeden problém. Podľa štandardných modelov sa takéto prepadliny preťahujú najprv do dĺžky a až potom do hĺbky. Mŕtve more je však skôr hlboké ako dlhé, keď jeho sedimenty v južnej časti siahajú až do hĺbky 15 kilometrov, zatiaľ čo šírka jazera v tejto oblasti predstavuje iba desať kilometrov.
Posúvajúce sa dosky. Ben-Avraham preto prichádza s alternatívnym vysvetlením, podľa ktorého môže byť Mŕtve more prepadnutou panvou. Obe dosky sa od seba pomaly vzďaľovali, ale z ich okrajov sa oddelil kus čadičovej kôry, ktorý sa začal prepadávať zhruba pred 4 miliónmi rokov a výsledkom bola hlbšia prepadlina, ktorej horizontálne rozmery zostali rovnaké. Rozhodnúť sa však, ktorá z teórií je správna, nie je vôbec jednoduché. „Pohyby sú extrémne pomalé a porozumieť tomu, čo sa v reálnom čase odohráva hlboko v zemskej kôre, je veľmi obtiažne a nákladné,“ uzatvára Ben-Avraham.
Až sa vás ale niekto spýta, aký bod na Zemi je ten skutočne najhlbší, potom sa môžete vrátiť k už spomenutej Mariánskej priekope, respektíve k prehĺbenine Challenger, ktorej dno siaha do hĺbky 11 034 metrov pod hladinu Tichého oceánu. Táto priekopa vznikla na rozhraní dvoch litosférických dosiek, kde sa jedna podsúva pod druhú. Konkrétne ide o Pacifickú dosku, ktorá je tlačená pod dosku Filipínsku. A áno, len pre poriadok, do tejto slanou vodou naplnenej diery by sa vošiel celý Mount Everest aj so Sněžkou, a aj tak by ani kúsok nevyčnieval nad hladinu.
