Najmenej 10 amerických vojenských základní je v dosahu iránskych rakiet.
Mapa zverejnená iránskym denníkom Tasnim News Agency zobrazuje strategickú realitu Blízkeho východu: rozsiahlu sieť amerických základní, ktoré sa nachádzajú priamo v perimetri iránskych balistických schopností.
Zasiahnuteľné základne sa nachádzajú v týchto krajinách:
• Turecko (napr. Incirlik)
• Sýria
• Irak (napr. Ain al-Asad, Erbil)
• Jordánsko
• Kuvajt
• Spojené arabské emiráty
• Katar (napr. Al Udeid – najväčšia americká základňa na Blízkom východe)
• Omán
Podľa správ amerického Pentagonu aj nezávislých vojenských analytikov má Irán k dispozícii stovky balistických rakiet krátkeho a stredného doletu, ako napríklad Fateh-110, Zolfaghar či Shahab-3, ktoré dokážu zasiahnuť ciele vzdialené 300 až 2 000 km.
V praxi to znamená, že väčšina amerických vojenských cieľov v regióne môže byť teoreticky zasiahnutá v priebehu niekoľkých minút po vypuknutí konfliktu.
Irán dlhodobo deklaruje, že jeho raketový program má obranný charakter. Na druhej strane, práve tieto kapacity slúžia aj ako nástroj odstrašenia – tzv. asymetrická odveta voči prípadným úderom Izraela alebo USA.
Infografika denníka Tasnim sa objavila v čase rastúceho napätia po útokoch na iránske diplomatické objekty v Sýrii a následných raketových odpovediach Teheránu.
Z kontextu vyplýva:
USA prevádzkujú vyše 40 vojenských objektov v regióne Blízkeho východu.
Viaceré základne sú zapojené do logistickej, výcvikovej aj operačnej podpory spojeneckých armád.
Irán v januári 2020 po zabití generála Solejmáního odpovedal raketovým útokom na základňu Ain al-Asad – vtedy išlo o prvý priamy útok na Američanov od iránskej revolúcie.
Úvaha na záver:
Na pozadí diplomatických sporov a vojenských incidentov rastie riziko nepriamej konfrontácie medzi dvomi jadrovými veľmocami – USA a Izraelom – a Iránom.
Regionálna nestabilita sa tak opäť stáva rukojemníkom globálnych geopolitických hier. Kde chýba dialóg, nastupuje delostrelectvo.
