Modré kvety prilbice sú na pohľad veľmi krásne a v divokej horskej prírode pôsobia ako čarovné kvetiny z rozprávky. Rastlina ale skrýva tak prudký jed, že sa ním občas priotrávili aj neopatrné deti, keď z kvetov srkali sladký nektár.
Prilbica moldavská (Aconitum plicatum) nerastie nikde inde ako v českých horách a zároveň ide o jednu z najnebezpečnejších kvetín EURópy. Obsahuje totiž akonitín, čo je jed, ktorého stačí zjesť len setiny gramu na to, aby vyvolal prvé príznaky otravy. Smrteľná dávka čistého akonitínu pre dospelého človeka sa pohybuje od 3 do 4 miligramov. Jediný gram prilbice moldavskej pritom obsahuje aj 20 miligramov smrtiacej látky.
Otrava má navyše naozaj dramatický priebeh. Prvé, čo človek ucíti, je horkosť a pálenie v ústach. To sú príznaky, ktoré prídu zhruba do pol hodiny po požratí jedu. Čoskoro sa pridá aj nepríjemné grganie, hrdlo sa začne zovierať a postihnutému začne mravčiť koža. Z mravenčenia sa čoskoro stane stuhnutosť, ktorá prejde v ochrnutie, spočiatku väčšinou v končatinách. Ruka v ruke s tým idú vracanie, závraty aj nepravidelné búšenie srdca. Otravený začne mať pomaly pocit, že sa nemôže nadýchnuť, omdlieva a bolí ho na hrudi. Zostáva ale pri plnom a jasnom vedomí až do chvíle, kedy zlyhá srdce alebo dýchanie.
Niet divu, že sa výrazná rastlina stala jedným z obľúbených nástrojov stredovekých travičov. Vyrábali s jej pomocou napríklad otrávené šípy, hlavne sa ale používala ako otrávená návnada pre nebezpečné vlky. Využitie pre ňu ovšem našla aj medicína. Dodnes sa z nej vyrába aj niektoré anestetické prípravky, dávkovanie sa pochopiteľne prísne stráži.
Prudko jedovaté nie sú len hľuzy, z ktorých sa jed najčastejšie extrahuje, pretože ho obsahujú najviac. Otrava vás dokážu skutočne všetky časti prilbice, od typických modrofialových kvetov, cez iskerníkom podobné listy, až po stonku. Aj keď je naozaj nádherná, trhať by ste ju rozhodne nemali. Je prísne chránená a samotný kontakt s ňou môže vyvolať podráždenie alebo pľuzgiere.
V zahraničí síce prilbicu moldavskú nenájdete, jej príbuzní sú ale rozšírení všade po svete a niektoré prilbice sú podobne prudko jedovaté. Typicky na ne narazíte v horských a chladnejších oblastiach, väčšinou tam, kde je vlhko, napríklad pri potokoch alebo na rúbaniskách. A spoznáte ich naozaj ľahko – všetky prilbice majú totiž podobné kvety, ktoré pripomínajú prilbu.
