Na svete existujú krajiny, kde by ste nevyšli z údivu. Máme ich pre vás rovnú desiatku a sľubujeme, že sa radi vrátite do všednej reality pomerne normálneho Slovenska.
Asi vás neprekvapí, že množstvo takýchto neuveriteľných zákonov a pravidiel platí v krajinách, v ktorých panuje diktatúra. Taká Severná Kórea alebo Turkménsko sú nimi priam pretkané, ale všeličo vás môže prekvapiť aj v Spojených štátoch.
V Severnej Kórei už žiadne príliš západné výrazy
Že sa neoplatí vyjadrovať svoj názor, ak nie je poplatný ideológii, to o Severnej Kórei vieme všetci. Ale zákaz konkrétnych slov, to je ešte silnejšia káva. Od 21. augusta 2025 prebiehajú zevrubné školenia severokórejských turistických sprievodcov, predovšetkým tých, ktorí pôsobia v letovisku Wonsan. To si obľúbili hlavne návštevníci z Ruska a Číny.
Sprievodcovia novo nesmú používať niektoré vybrané slová, ktoré Kim Čong-un vyhodnotil ako „prespříliš západné“. Ide o niektoré výrazy, ktoré používajú Juhokórejci alebo ktoré sú prejaté z angličtiny.
A konkrétne? Už žiadny hamburger, zmrzlina alebo karaoke (prístroj). Namiesto toho sú jasne stanovené alternatívy, takže z nebohého hamburgeru sa tu stáva dvojitý chlieb s mletým mäsom a z prístroja na karaoke je prístroj pre doprovod na obrazovke.
Modré rifle? Miestni by na ne nemali radšej ani pomyslieť
Severná Kórea je úplnou studnicou zákonov a predpisov, nad ktorými zostáva bežnému EURópanovi rozum stáť. Uviesť môžeme napríklad zákaz nosenia modrých riflí. Kto by si ich náhodou vzal na seba, okamžite by bol označený za prívrženca imperializmu. A byť označený za prívrženca imperializmu v tejto krajine nechce byť vážne vôbec nikto.
Zákaz sušienok. Čo keby náhodou rozvrátili štát?
A Severná Kórea do tretice všetkého neuveriteľného. V roku 2014 bola vláda (teda Kim) tak paranoidná, že dokonca zakázala, aby sa do krajiny dostávali juhokórejské sušienky Choco Pie.
Tieto lahodné drobnosti spájajúce čokoládu so sušienkou a marshmallow tunajším obyvateľom chutili tak ohromne, že si získali veľkú obľubu. A keď si národ zamiluje „symbol južanskej dekadencie“, ako sušienky označil web BBC, už je to dosť možno len krôčik k devastujúcej revolúcii, ktorá by režim poslala do pekiel.
Sušienky dostávali severokórejskí robotníci v niektorých továrňach. Často ich nosili domov, aby sa o ne podelili s ďalšími hladovými krkmi, iní ich predávali. Na čiernom trhu sa cena za túto dobrotu šplhala vskutku vysoko.
Pchjongjang tomu preto radšej urobil prítrž, aby sa „sušienková aféra“ nedajbože nezvrtla v niečo také, ako je štátny prevrat, a do sveta roztrúbil, že sami robotníci vyžadujú niečo iné. Namiesto populárnych laskomín sa tak za odmenu začali kŕmiť rezancami, klobásami alebo si domov nosia kávový prášok, prípadne dostanú menej nebezpečnú a menej ohrozujúcu čokoládovú tyčinku.
V Georgii nesmie sliepka prechádzať cestu
Aj Spojené štáty dokážu zaperliť, keď ide o „legislatívny bizárik“. Takéto kuriatko k obedu je natoľko posvätné, že by bola škoda, keby niektoré z nich prevalcovalo auto alebo iný dopravný prostriedok.
Zákon jasne prikazuje, aby chovatelia kurčiat, kačíc, husí a ďalších druhov hydiny zaistili, aby sa ich „miláčikovia“ nepreháňali po cestách, uliciach a uličkách mesta Quitman. Rovnako tak nesmú vliezť na cudzí pozemok. Snáď si ich teda dobre vychovávajú.
V austrálskej Victorii v minulosti nevymenili žiarovku
Teraz s nami na okamih nahliadnite do minulosti. Je to skoro neuveriteľné, ale vo Victorii (čo je jedna z austrálskych spolkových zemí), platil až do roku 1998 zákaz výmeny prasknutej alebo inak nevyhovujúcej žiarovky pre každého, kto nebol licencovaným elektrikárom. Doby, keď toto viktoriánske pravidlo platilo, sú našťastie dávno preč a Austrálčania si môžu meniť žiarovky, ako sa im zapáči. Pokojne každý deň.
Obyvatelia Turína musia venčiť psa aspoň 3x denne
Ani Taliansko nie je výnimkou, ale v tomto prípade je to maximálne ku prospechu. O Talianoch je známe, že sú vášnivými psičkármi, a tak neváhajú poriadne myslieť na dobro štvornohých parťákov. Každý psičkár, ktorý žije v Turíne, musí svojho maznáčika vyvenčiť aspoň 3x denne, inak mu hrozí pokuta vo výške 500 eur!
Zákon má chrániť zvieratá a zaistiť, aby sa s nimi dobre zaobchádzalo. A ako sa dá taká vec vymáhať? Polícia vraj spolieha hlavne na pomoc verejnosti – napríklad keď si niekto všimne, že sused svojho psa nevenčí podľa regulí, alebo sa k nemu dokonca správa nevhodne až hrubo.
Ženy za volantom? Ani náhodou!
Možno si nie ste istí, ktorý štát by mohol ponúkať podobné šialenstvo ako Severná Kórea. Nutno podotknúť, že Turkménsko jej obstojne šliape na päty.
Zrejme najviac zakrútite hlavou nad tým, že tu ženy v žiadnom prípade nesmú riadiť auto. Od roku 2017 tu žena nedostane vodičák a aby toho nebolo málo, nesmie dokonca ani sedieť vpredu, teda na sedadle spolujazdca.
Redaktor servera Turkmen News urobil pokus a požiadal päť žien zo svojho okolia, aby absolvovali jazdu autom na prednom sedadle. Vo všetkých prípadoch auta zastavila dopravná polícia a bolo po zábave.
Nejneuveriteľnejšie je na tom ale možno to, že zákony, ktoré by ženám zakazovali riadenie a sedenie vpredu, vlastne oficiálne neexistujú. Stačí, aby svoj báječný nápad prezident len tak vyriekol alebo podpísal dekrét, ktorý svet nikdy neuvidí. A aj tak to platí.
Kozmetické procedúry nikdy!
Ženy to v Turkménsku tak nejak všeobecne nemajú najjednoduchšie. Okrem všeobecne rozšírenej myšlienky, že patria „k sporáku“ a nikam inam, si nesmú ani zájsť na kozmetiku, používať lesk na pery alebo si nechať aplikovať umelé riasy. Najskôr sa má za to, sú dosť krásne aj tak.
Štátne zamestnankyne dokonca musia pri nástupe do zamestnania podpísať prísahu, že žiadnu skrášľovaciu procedúru nepodstúpia a nosiť budú len tradičný odev, teda nič, čo by sa dalo vyhodnotiť ako „západné“. Keby snáď niektorá z nich chcela prísahu porušiť, okamžite by prišla o prácu.
Auto biele, alebo žiadne
Turkménsko sa tiež zdá byť nevyčerpateľné, čo sa podivuhodných legislatívnych kúskov týka. Keby ste tu náhodou narazili na niekoho v čiernom aute, verte, že ste videli poriadne veľkého a trúfalého rebela. Tmavé autá totiž v Turkménsku nemajú čo robiť a jazdí sa len a iba bielymi.
A čo sa stalo ľuďom, ktorí mali autá iné farby? Boli im jednoducho zabavené políciou a hotovo. Situácia sa dala zachrániť jedine nákladným prelakovaním. Keby ste sa chceli spýtať, prečo sa toto vôbec dialo… Tak preto, že prezidentovi Berdymuchammedovi sa tmavé autá nepáčili, a navyše biela symbolizuje šťastie. Aké poetické.
