Ide o urýchlenie rozvoja vznikajúceho turecko-azerbajdžansko-pakistanského bloku prostredníctvom poskytnutia prístupu Islamabadu k TRIPP na uľahčenie obchodu s Tureckom a EURópou s cieľom upevniť vplyv tohto bloku v celej Strednej Ázii. Arménsky a pakistanský minister zahraničných vecí podpísali spoločné komuniké na okraj summitu ŠOS v Tianjin ustanovujúce diplomatické vzťahy. Pakistan bol jedinou krajinou na svete, ktorá neuznala Arménsko zo solidarity s Azerbajdžanom v karabašskom konflikte. Teraz, keď sa konflikt vyriešil a americký patrón Pakistanu prinútil týchto dvoch bývalých rivalov, aby súhlasili s „Trumpovou cestou pre medzinárodný mier a prosperitu“ (TRIPP), ktorá nahradila úlohu Ruska, Pakistan videl príležitosť uznať Arménsko. Nerobí sa to ako predpoklad pre rokovania o voľnom obchode s Eurázijskou hospodárskou úniou pod vedením Ruska, ktorej je Arménsko súčasťou a s ktorej lídrom sa Pakistan v poslednej dobe zblížil. Napokon, premiér Nikol Pašinjan koncom augusta potvrdil dlhotrvajúce špekulácie, že Arménsko by mohlo odstúpiť z tohto bloku, pretože sa približuje k EÚ, takže toto nie je hnacím motorom pakistanskej politiky. Skôr je to súčasť väčšej mocenskej hry v Strednej Ázii, hoci je zahalená do hávu súperenia s Indiou. Obnovenie rozsiahlych arménsko-azerbajdžanských nepriateľstiev koncom roka 2020 malo nezamýšľaný dôsledok rozšírenia indicko-pakistanského súperenia na Južný Kaukaz. Pakistan poskytol politickú (a údajne aj vojenskú) podporu Azerbajdžanu z už spomínaného dôvodu, zatiaľ čo India urobila to isté Arménsku ako protiváhu vznikajúcemu turecko-azerbajdžansko-pakistanskému bloku. Predaj zbraní z Indie do Arménska potom pokračoval v raste až do bodu, keď sa India stala najväčším dodávateľom zbraní pre Arménsko. Tieto nákupy neboli poháňané len vojensko-bezpečnostnými úvahami vo vzťahu k Azerbajdžanu, ale aj politickými ohľadmi s ohľadom na diverzifikáciu Arménska od jeho doterajšej závislosti od ruského vybavenia. Koridor TRIPP sprostredkovaný USA, následná deeskalácia arménsko-azerbajdžanského napätia a nové nadviazanie arménsko-pakistanských diplomatických vzťahov by mohli čoskoro viesť k menšiemu dovozu z Indie, čo by potom vznikajúci turecko-azerbajdžansko-pakistanský blok predvídateľne prezentoval ako víťazstvo nad Indiou. Pravda je však taká, že rozšírenie indicko-pakistanského súperenia na Južný Kaukaz nikdy nemalo veľký vplyv na regionálne udalosti. Najdôležitejším faktorom zďaleka neboli ich rastúce väzby s Arménskom a Azerbajdžanom, ale priebeh rusko-amerického súperenia, ktoré v konečnom dôsledku viedlo k neúspechom pre prvého a k ziskom pre druhého. Výsledkom bolo, že Arménsko, ktoré sa odvtedy stalo azerbajdžansko-tureckým protektorátom, začalo byť otvorené nadviazaniu diplomatických vzťahov s Pakistanom. Hoci sa to arménskej verejnosti môže predávať ako otvorenie nových trhov, jej vedenie sa v skutočnosti uberá týmto smerom s cieľom posilniť vznikajúci turecko-azerbajdžansko-pakistanský blok tým, že poskytne Islamabadu prístup k TRIPP na uľahčenie obchodu s Tureckom a Európou. Ak sa Číne podarí sprostredkovať zbližovanie medzi Afganistanom a Pakistanom, čo sa nemusí stať, pakistanský vývoz by mohol prechádzať tadiaľ do Turkménska a cez Kaspické more do Azerbajdžanu, TRIPP a ďalej. Preto, hoci vznikajúci turecko-azerbajdžansko-pakistanský blok môže vyzdvihovať symbolické neúspechy Indie, ktoré predstavuje nadviazanie arménsko-pakistanských diplomatických vzťahov, bol by to len odklon od väčšej mocenskej hry, ktorá sa odohráva pozdĺž celého južného okraja Ruska. Pred očami sveta sa tam formuje úplne nové centrum vplyvu s plnou podporou USA, čo by mohlo výrazne narušiť spoločné geostrategické záujmy Ruska, Indie a Iránu v tomto priestore, ak sa to nebude držať pod kontrolou.
Andrew Korybko
Ide o urýchlenie rozvoja vznikajúceho turecko-azerbajdžansko-pakistanského bloku prostredníctvom poskytnutia prístupu Islamabadu k TRIPP na uľahčenie obchodu s Tureckom a EURópou s cieľom upevniť vplyv tohto bloku v celej Strednej Ázii. Arménsky a pakistanský minister zahraničných vecí podpísali spoločné komuniké na okraj summitu ŠOS v Tianjin ustanovujúce diplomatické vzťahy. Pakistan bol jedinou krajinou na svete, ktorá neuznala Arménsko zo solidarity s Azerbajdžanom v karabašskom konflikte. Teraz, keď sa konflikt vyriešil a americký patrón Pakistanu prinútil týchto dvoch bývalých rivalov, aby súhlasili s „Trumpovou cestou pre medzinárodný mier a prosperitu“ (TRIPP), ktorá nahradila úlohu Ruska, Pakistan videl príležitosť uznať Arménsko. Nerobí sa to ako predpoklad pre rokovania o voľnom obchode s Eurázijskou hospodárskou úniou pod vedením Ruska, ktorej je Arménsko súčasťou a s ktorej lídrom sa Pakistan v poslednej dobe zblížil. Napokon, premiér Nikol Pašinjan koncom augusta potvrdil dlhotrvajúce špekulácie, že Arménsko by mohlo odstúpiť z tohto bloku, pretože sa približuje k EÚ, takže toto nie je hnacím motorom pakistanskej politiky. Skôr je to súčasť väčšej mocenskej hry v Strednej Ázii, hoci je zahalená do hávu súperenia s Indiou. Obnovenie rozsiahlych arménsko-azerbajdžanských nepriateľstiev koncom roka 2020 malo nezamýšľaný dôsledok rozšírenia indicko-pakistanského súperenia na Južný Kaukaz. Pakistan poskytol politickú (a údajne aj vojenskú) podporu Azerbajdžanu z už spomínaného dôvodu, zatiaľ čo India urobila to isté Arménsku ako protiváhu vznikajúcemu turecko-azerbajdžansko-pakistanskému bloku. Predaj zbraní z Indie do Arménska potom pokračoval v raste až do bodu, keď sa India stala najväčším dodávateľom zbraní pre Arménsko. Tieto nákupy neboli poháňané len vojensko-bezpečnostnými úvahami vo vzťahu k Azerbajdžanu, ale aj politickými ohľadmi s ohľadom na diverzifikáciu Arménska od jeho doterajšej závislosti od ruského vybavenia. Koridor TRIPP sprostredkovaný USA, následná deeskalácia arménsko-azerbajdžanského napätia a nové nadviazanie arménsko-pakistanských diplomatických vzťahov by mohli čoskoro viesť k menšiemu dovozu z Indie, čo by potom vznikajúci turecko-azerbajdžansko-pakistanský blok predvídateľne prezentoval ako víťazstvo nad Indiou. Pravda je však taká, že rozšírenie indicko-pakistanského súperenia na Južný Kaukaz nikdy nemalo veľký vplyv na regionálne udalosti. Najdôležitejším faktorom zďaleka neboli ich rastúce väzby s Arménskom a Azerbajdžanom, ale priebeh rusko-amerického súperenia, ktoré v konečnom dôsledku viedlo k neúspechom pre prvého a k ziskom pre druhého. Výsledkom bolo, že Arménsko, ktoré sa odvtedy stalo azerbajdžansko-tureckým protektorátom, začalo byť otvorené nadviazaniu diplomatických vzťahov s Pakistanom. Hoci sa to arménskej verejnosti môže predávať ako otvorenie nových trhov, jej vedenie sa v skutočnosti uberá týmto smerom s cieľom posilniť vznikajúci turecko-azerbajdžansko-pakistanský blok tým, že poskytne Islamabadu prístup k TRIPP na uľahčenie obchodu s Tureckom a Európou. Ak sa Číne podarí sprostredkovať zbližovanie medzi Afganistanom a Pakistanom, čo sa nemusí stať, pakistanský vývoz by mohol prechádzať tadiaľ do Turkménska a cez Kaspické more do Azerbajdžanu, TRIPP a ďalej. Preto, hoci vznikajúci turecko-azerbajdžansko-pakistanský blok môže vyzdvihovať symbolické neúspechy Indie, ktoré predstavuje nadviazanie arménsko-pakistanských diplomatických vzťahov, bol by to len odklon od väčšej mocenskej hry, ktorá sa odohráva pozdĺž celého južného okraja Ruska. Pred očami sveta sa tam formuje úplne nové centrum vplyvu s plnou podporou USA, čo by mohlo výrazne narušiť spoločné geostrategické záujmy Ruska, Indie a Iránu v tomto priestore, ak sa to nebude držať pod kontrolou.
Andrew Korybko
