Neviditeľné asteroidy ohrozujú Zem: Hrozí zničujúca katastrofa?
Zem čelia asteroidy, ktoré sú pre astronómov „neviditeľné“. Skryté v žiare Slnka a zdieľajúce obežnú dráhu s Venušou unikajú našim teleskopom a pritom môžu križovať dráhu Zeme. Niektoré by pri dopade dokázali spôsobiť skazu srovnateľnú s explóziou stoviek megatun výbušnín.
Môže sa stať, že prehliadame celú populáciu asteroidov, ktoré potenciálne predstavujú pre Zem hrozbu. Nie preto, že by sme o nich nevedeli, ale preto, že ich je takmer nemožné pozorovať. Sú ukryté jednoducho preto, že z nášho pohľadu ležia príliš blízko Slnka a svetlo, ktoré odrážajú, zaniká v jeho žiare. V priestore, kde sa nachádza obežná dráha Venuše, tak môžu okolo Slnka krúžiť stovky dosiaľ neobjavených asteroidov.
„Naša štúdia ukazuje, že existuje populácia potenciálne nebezpečných asteroidov, ktoré súčasnými teleskopmi nemáme šancu zachytiť,“ vysvetľuje astronóm Valerio Carruba zo Štátnej univerzity v Sao Paule. „Tieto objekty obiehajú Slnko, nie sú súčasťou hlavného pásu asteroidov medzi Marsom a Jupiterom, ale nachádzajú sa oveľa bližšie, v rezonancii s Venušou. Sú však tak ťažko pozorovateľné, že zostávajú neviditeľné, aj keď v budúcnosti môžu predstavovať reálne riziko zrážky so Zemou.“
Nejde pritom o hypotetické objekty. Doteraz astronómovia identifikovali dvadsať asteroidov, ktoré sú s Venušou takzvane koorbitálne. Neznamená to, že by obiehali samotnú planétu, ale že krúžia okolo Slnka v synchronizácii s jej dráhou – niekedy pred ňou, niekedy za ňou a inokedy v komplikovaných kľučkách pretínajú jej dráhu.
O týchto telesách vieme, že ich pohyb nie je stabilný. Je silne chaotický a tvary ich dráh sa menia na pomerne krátkych časových škálach, v priemere raz za dvanásť tisíc rokov. Spoľahlivo ich dokážeme predpovedať zhruba len 150 rokov dopredu. Pri náhodnej zmene obežnej dráhy tak môže asteroid opustiť relatívne stabilnú oblasť pri Venuši a priblížiť sa k Zemi a dokonca križovať jej dráhu.
Podľa vedcov navyše tých dvadsať známych objektov predstavuje iba malý zlomok celej populácie. „Asteroidy s priemerom okolo 300 metrov, ktoré by dokázali vytvoriť krátery tri až štyri a pol kilometra široké a uvoľnili by energiu zodpovedajúcu stovkám megatun, sa môžu skrývať práve v tejto skupine,“ popisuje Carruba. Dopad v husto osídlenej oblasti by podľa neho znamenal rozsiahlu devastáciu.
Doteraz objavené koorbitály majú jedno spoločné – ich dráhy sú pomerne pretiahnuté, s excentricitou vyššou než 0,38. Excentricita je číslo, ktoré udáva, ako moc je obežná dráha telesa okolo Slnka „pretiahnutá“ oproti kružnici. Pre porovnanie: Zem má excentricitu len 0,017, teda takmer kruhovú dráhu. Čím je excentricita vyššia, tým je dráha viac pretiahnutá. Vďaka tomu sa tieto objekty môžu dostávať ďalej od Venuše a bližšie k Zemi, kde ich niekedy možno zahliadnuť na súmrakovom nebi.
Carruba a jeho kolegovia preto uskutočnili simulácie a skúmali, ako sa chovajú koorbitály s nižšou excentricitou. Zaujímalo ich, či môžu ohrozovať Zem a či ich bude možné zachytiť pomocou Observatória Very C. Rubinovej.
Výsledky ukázali, že i asteroidy s excentricitou pod 0,38 môžu v budúcnosti predstavovať pre Zem hrozbu. Problém je, že Observatórium ich bude schopné pozorovať len vo veľmi obmedzených časových oknách v určitých obdobiach roka. To je pre obranu planéty značne nepríjemná skutočnosť: ťažko sa pripravovať na nebezpečenstvo, ktoré nevidíme prichádzať.
Riešenie by mohol ponúknuť teleskop umiestnený na obežnej dráhe okolo Venuše alebo priamo zdieľajúci jej dráhu. Takéto zariadenie by malo ideálne podmienky k tomu, aby túto časť Slnečnej sústavy monitorovalo. Pripravované misie, napríklad NASA NEO Surveyor, majú práve tento „slepý bod“ v hľadáčiku.
„Ačkoliv prieskumy ako tie z Observatória Very C. Rubinovej môžu v blízkej budúcnosti zachytiť časť týchto asteroidov, domnívame sa, že až cielená kozmická misia v blízkosti Venuše by mohla zmapovať a objaviť všetky zostávajúce ‚neviditeľné potenciálne nebezpečné asteroidy‘ zdieľajúce jej dráhu,“ píšu vedci vo svojom výskume.
