Ďaleko za obežnou dráhou Pluta objavili astronómovia nové teleso, ktoré pomenovali Amonit. Jeho obežná dráha navyše naznačuje, že Slnečná sústava kedysi vyzerala úplne inak, a tiež možno vyvracia teóriu „deviatej planéty“.
Ide síce len o veľký kus ľadu a kameňa s priemerom okolo 300 kilometrov, ale vedci sú z objavu nadšení. Nielenže je Amonit, formálne označený ako 2023 KQ14, jedno z najvzdialenejších telies, ktoré kedy kto v Slnečnej sústave objavil, ale ešte k tomu predstavuje astronomickú záhadu.
Prehistorický svedok
Amonit dostal meno po známych prehistorických mäkkýšoch, pretože vznikol zrejme v dobe, keď sa Slnečná sústava ešte len formovala. Okolo Slnka obieha vo vzdialenosti približne 252 astronomických jednotiek, teda viac než šesťkrát ďalej ako Pluto. Svetlo od neho k nám letí tridsať päť hodín. Objavili ho japonskí astronómovia pomocou ďalekohľadu Subaru na Havaji.
Je už štvrtým známym zástupcom skupiny takzvaných sednoidov, teda telies, ktoré majú zvláštne pretiahnuté obežné dráhy, odtrhnuté od gravitačného vplyvu Neptúna. Práve ich neobvyklé dráhy pohybu vedcom slúžili ako hlavný dôkaz, že by mohla existovať doposiaľ neobjavená Planéta Deväť.
Čítate tiež: Paradox leta: Zem je najďalej od Slnka, napriek tomu máme tropické horúčavy. Ako je to možné?
Lenže Amonit do toho naraz vnáša zmätok. Jeho dráha sa totiž od ostatných troch sednoidov výrazne líši. Podľa simulácií to navyše pred 4,2 miliardy rokov mohlo byť práve naopak. Súčasné rozdiely by tak mohli byť dôsledkom dávnej gravitačnej poruchy, napríklad pôsobením planéty, ktorá medzitým Slnečnú sústavu opustila. Do hry sa tak dostáva aj variant, že deviata planéta kedysi skutočne existovala, ale fyzikálne sily ju z nášho hviezdneho systému vypudili.
