Príroda ako lekáreň: Využite silu bylín pre zdravie a vitalitu
Kedysi v dávnych dobách bola príroda hlavným zdrojom liečivých prostriedkov. Dnes sa k tomuto poznaniu opäť vraciame a objavujeme silu bylín a planých rastlín. Vedeli ste, že manželka arcivojvodu Ferdinanda II. Tyrolského, Filipina Welserová, bola slávna bylinkárka a kuchárka? Založila bylinkovú záhradu na zámku v Březnici, kde sa konala jej tajná svadba s Ferdinandom, a táto záhrada vonia bylinkami dodnes. Jej rady nájdete aj v biografickom románe „Kupecká dcera v domě Habsburků“.
Ak vás láka spoznávanie jedlých planých rastlín, inšpirujte sa knihou „Jedlé rostliny z přírody“ od Dagmar Lánskej a Pavla Žiláka. Možno zistíte, že by ste v divočine prežili dlhšie, než si myslíte.
Na každý problém existuje bylina
Rastliny obsahujú tuky, minerálne látky a aj množstvo vitamínov, polyfenolov, trieslovín a kyselín. Prekvapivé je, že niektoré rastliny obsahujú viac vitamínu C ako citrusové plody. Napríklad, listy alchemilky majú viac vitamínu C ako pomaranče! Okrem vitamínu C ponúkajú voľne rastúce rastliny aj vitamíny A, E, F, K, P, vitamíny skupiny B a cholín. V rastlinách nájdeme aj glykozidy, z ktorých niektoré môžu byť jedovaté.
Flavonoidy, ktoré sa nachádzajú takmer vo všetkých rastlinách, zvyšujú odolnosť kapilárnych ciev. Saponíny, obsiahnuté napríklad v žihľave, breze či sladkom drievku, majú močopudné účinky a uľahčujú odkašliavanie. Silice, teda éterické oleje, sú zmesi liečebných látok.
Žihľava pôsobí takmer zázračne na zdravie. Tymián a materina dúška pomáhajú pri liečbe zápalov horných ciest dýchacích. Na zažívacie ťažkosti sú vhodné kmín, mäta a tymián. Jalovec podporuje vylučovanie moču. Křen pôsobí antisepticky na močové cesty. Cesnak a merlík vonný bojujú proti črevným parazitom. Medovka, rozmarín a levanduľa upokojujú. Šalvia a bazalka dezinfikujú ústnu dutinu.
Triesloviny sú účinné proti krvácaniu, zápalom a hnačkám. Vyskytujú sa v trnkách, planých hruškách, drienkach, jarabinách, borievkach, malinách, yzopu, šalvii a materinej dúške. Horčiny zase povzbudzujú sekréciu žalúdočných štiav a činnosť pečene a žlčníka. Obsahujú ich pupava, rebríček, chmeľ alebo púpava. Rdesno peprník dokonca zastavuje krvácanie.
Fytoncídy umožňujú rastlinám brániť sa proti chorobám. Nájdeme ich v rebríčku, cesnaku, chrene, pažítke, žihľave, materinej dúške, tymiane, levanduli, brusnici a čiernych ríbezliach.
Křen selský v malom množstve podporuje vylučovanie tráviacich štiav, pôsobí močopudne a žlčopudne. Používa sa pri infekčných zápaloch močového ústrojenstva a pri zahlienení priedušiek. Pri reumatizme sa nastrúhaný prikladá na bolestivé miesta.
Bobule dráčia obecného (pozor, ostatné časti sú jedovaté!) sú plné karoténu, vitamínu E, vitamínu C a pektínov. Regulujú činnosť žalúdka a čriev a povzbudzujú chuť do jedla. Listy brezy sú bohaté na zdraviu prospešné látky a majú fytoncídny účinok. Nálev z nich pôsobí močopudne a nedráždi obličky. Je vhodný pri reumatizme, dne a ochoreniach obličiek.
Púčiky, listy i plody hlohu znižujú krvný tlak, majú upokojujúci účinok na srdce a znižujú hladinu cholesterolu.
Rakytník rešetliakový obsahuje až 1000 mg vitamínu C v plodoch, čo je oveľa viac ako v pomarančoch, citrónoch či jahodách. Okrem toho obsahuje vitamín E, vitamíny skupiny B, kyselinu listovú, vitamíny F a P, inozitol, rutín a ďalšie flavonoidy, triesloviny, sacharidy, draslík, železo, bór a mangán.
Jalovec má močopudný a dezinfekčný účinok, odporúča sa pri neuralgii alebo dne. Podporuje tvorbu žlče a reguluje mikroflóru čriev. Odvar z mladých výhonkov sa odporúča pri zápaloch horných dýchacích ciest. Jalovcom možno omývať rany, ekzémy a kúpať sa v ňom pri reumatizme.
Trnky sú bohaté na vitamín C, cukor, triesloviny a minerály. Trnkový čaj pôsobí proti hnačkám, zápalom, žalúdočným ťažkostiam a chorobám močových ciest. Čaj z listov trnky podporuje látkovú výmenu a zlepšuje stav pri prechladnutí.
Jeřabiny obsahujú sacharidy, organické kyseliny, triesloviny a karotenoidy. Čaj z jeřabin je protizápalový.
Šípky sú cenené pre vysoký obsah vitamínu C. V 100 gramoch šípok nájdete až 900 mg vitamínu C! Okrem toho obsahujú karotén, železo, minerály, pektíny, vitamíny skupiny B a triesloviny. Šípky pôsobia proti ateroskleróze, jarnej únave, infekciám, podporujú trávenie a krvetvorbu a zvyšujú obranyschopnosť.
Liečivé huby a syrovátka
Ak neradi zbierate huby, doprajte si hlívu ustricovú. Obsahuje betaglukány, ktoré zvyšujú imunitu. Je bohatá na vitamíny B, C, D, K, bielkoviny, steroly, mastné kyseliny, meď, železo, jód, sodík, selén a zinok. Statíny v hlíve chránia cievy pred kornatením a srdce pred infarktom. Hlíva je zdrojom vlákniny.
Syrovátka, ktorá vzniká pri zrážaní mlieka, obsahuje mliečny cukor, bielkovinu, vitamíny skupiny B, horčík, fosfor, vápnik, draslík, sodík, zinok, niacín, biotín a kyselinu listovú. Laktoferín viaže a transportuje železo. Syrovátka obsahuje aj lecitín, L-karnitín a vlákninu.
Ďalší pomocníci pre zdravie: Vláknina, chlorella a melasa
Vláknina znižuje riziko zápchy, nádorových ochorení, pôsobí preventívne proti srdcovo-cievnym ochoreniam a pomáha zachovať ideálnu hmotnosť.
Chlorella je sladkovodná riasa, ktorá obsahuje 60 % bielkovín, dvadsať vitamínov a minerálov a chlorofyl. Čistí organizmus, obmedzuje rast škodlivých baktérií v čreve, posilňuje imunitný systém a odvádza ťažké kovy z tela. Reguluje hladinu cholesterolu v krvi.
Melasa, extrakt z cukrovej trstiny, je bohatá na stopové prvky a organické látky. Obsahuje vápnik, horčík, fosfor, železo, draslík, zinok, meď, chróm, nenasýtené mastné kyseliny, vitamíny skupiny B a enzýmy. Čistí lymfatický systém, zlepšuje funkciu svalov a kĺbov, regeneruje krvetvorbu, harmonizuje nervový systém, povzbudzuje pri strese a chronickej únave, upravuje krvný tlak a lieči anémiu.
Ako posilniť imunitu?
Vráťme sa k stolu prírody a využívajme plané rastliny, ktoré sú protikladom denaturovanej stravy. Bylinkár Petr Štěrba odporúča recept na posilnenie imunity: polievkovú lyžicu plodov rakytníka a polievkovú lyžicu mletého koreňa echinacey zalejeme večer pred spaním pol litrom studenej vody a necháme macerovať do rána. Ráno scedíme a uchováme vodu i macerát. Zalejeme ďalším pol litrom vody, zahrievame až do bodu varu, ale nevaríme. Necháme 5 minút lúhovať. Scedíme a obe vody zmiešame. Výluh pijeme trikrát denne dlhodobo, s týždennou až desaťdennou pauzou po troch mesiacoch. Čaj je vhodný aj pre pacientov, ktorí dlhodobo užívajú lieky.
