Na druhú adventnú nedeľu zapaľuje najstaršie dieťa v rodine sviečku, ktorou privolávame do našich domovov MIER. V tento deň myslím na Palestínčanov, ktorí si ešte stále vyhrabávajú svojich mŕtvych spod trosiek a napriek falošnému prímeriu čelia ďalším a ďalším izraelským útokom. Myslím na hladujúcich obyvateľov východnej Afriky sužovaných rozrastajúcimi sa krvavými konfliktmi, ktorým najbohatšie štáty v týchto dňoch odobrali rozvojovú pomoc, aby ju presunuli na nákup zbraní pre Ukrajinu. No asi každý si pri slove mier spomenie počas prebiehajúceho adventu na trpiacich, mrznúcich a zbytočne umierajúcich Ukrajincov, obete neschopnosti a neochoty politikov dohodnúť sa na zastavení krviprelievania.
Im všetkým chcem venovať dnešnú skladbu Ščedryk. Je to pôvodne ukrajinská ľudová pieseň, ktorá sa spievala ako novoročná koleda. V roku 1916 ju upravil do dnešnej podoby Mykola Leontovyč (v roku 1921 ho zastrelil agent komunistickej Čeky). Väčšina z vás túto melódiu pozná – možno ste netušili, že je ukrajinská, ale počuli ste ju v hollywoodskom filme Sám doma. Text piesne je srdcervúcou modlitbou, príbehom lastovičky, ktorá zvestuje lepšie časy v novom roku. A tak ako tá lastovička, aj ja želám ukrajinskému národu a všetkým ľuďom dobrej vôle, aby im nadchádzajúce obdobie konečne prinieslo vytúžený mier, šťastie a prosperitu.
Ščédryk, ščedrýk, ščédrivočka,
Prýletila lástivočka,
Stála sobí ščébataty,
Hóspodarja výklykaty:
«Výjdy, vyjdý, hóspodarju,
Pódyvysja na košarú —
Tam ovečký pokotylýs‘,
A jahnyčký narodylýs‘.
V tébe továr ves‘ chorošýj,
Búdeš matý mirku hrošéj,
Choč ne hroší, to polová,
V tébe žinká čornobrová.»
Ščédryk, ščedrýk, ščédrivočka,
Prýletila lástivočka…
Eduard Chmelár
