MŽP zavŕšilo úspešnú spoluprácu s Nórskym kráľovstvom pri zmierňovaní dopadov klimatickej zmeny aj podpore envirovýchovy
Štátna tajomníčka ministerstva životného prostredia Gabriela Matečná privítala vo štvrtok 10. októbra na Bôriku vyše stovku pozvaných hostí na konferencii venovanej slovensko-nórskemu partnerstvu a slávnostnému ukončeniu programu „Zmierňovanie a prispôsobovanie sa zmene klímy“. Vďaka úspešnej spolupráci bolo z Grantov Európskeho hospodárskeho priestoru a Nórskeho kráľovstva realizovaných 48 investičných projektov za vyše 21 miliónov eur. Záverečnej konferencie sa zúčastnili predstavitelia Veľvyslanectva Nórskeho kráľovstva z Viedne, Nórskej agentúry životného prostredia, Nórskeho riaditeľstva pre vodné zdroje a energetiku, ale tiež zástupcovia programových a projektových partnerov, donorov, či prijímateľov pomoci.
Štátna tajomníčka envirorezortu Gabriela Matečná vyzdvihla vzájomnú spoluprácu medzi Slovenskou republikou a Nórskym kráľovstvom. Špeciálne pri tom vyzdvihla projekt úspešnej modernizácie ekocentra – Strediska environmentálnej výchovy (Living Lab) Dropie v Zemianskej Olči. „Chcem úprimne poďakovať Nórskemu kráľovstvu, Lichtenštajnskému kniežactvu a Islandu za podporu a vzájomnú spoluprácu, obzvlášť na projekte ekoncentra Dropie. Práve tento projekt je ukážkou toho, že štát vie zmysluplne podporovať a zabezpečovať kvalitné environmentálne vzdelávanie pre slovenské deti, vďaka čomu sa dostanú ku kvalitnému envirovzdelávaniu, ktoré vie pútavou formou pestovať a rozvíjať u detí pozitívny vzťah k prírode,“ zdôraznila Matečná.
Program s názvom Zmierňovanie a prispôsobovanie sa zmene klímy (SK-Klíma) sa zameriaval na zmierňovanie dopadov zmeny klímy a znižovanie zraniteľnosti voči zmene klímy. Z grantov Európskeho hospodárskeho priestoru a Nórska bolo financovaných 85 % nákladov investičných projektov, zvyšných 15 % pokrýval štátny rozpočet SR. Dosiahnuté výsledky a výstupy programu boli na konferencii prezentované v rámci panelov v kategóriách „Mestá“, „Školy“, „Mokrade“ a „Zvyšovanie povedomia verejnosti“.
Mestské projekty mali za cieľ prioritne tvorbu a realizáciu akčného plánu na zmierňovanie a prispôsobovanie sa zmene klímy, školské projekty cielili na zvyšovanie povedomia žiakov o zmene klímy a opatreniach na znižovanie jej dopadov formou teoretickej výučby aj vykonávania opatrení v areáloch škôl.
Hlavnou náplňou projektov zameraných na mokrade bola ich obnova a posilnenie schopnosti znehodnotených ekosystémov mokradí prispôsobiť sa zmene klímy a plniť ich ekosystémové služby. Zvyšovanie povedomia o zmierňovaní a prispôsobovaní sa zmene klímy prispelo k zvýšeniu klimatickej gramotnosti jednotlivcov.
