Mýty o antikoncepcii
Menštruáciou sa telo čistí, vnútromaternicové systémy nie sú pre mladé ženy a počas dojčenia nesmú ženy užívať hormonálnu antikoncepciu – mýty a polopravdy, ktorým verili nielen naše babičky, ale veria im aj mladé ženy.
Žijeme v 21. storočí, ale o antikoncepcii a menštruácii sa tradujú rovnako nezmyselné historky ako pred sto rokmi. Povedomie mnohých žien o vlastnom tele, menštruácii, plodných dňoch, vplyve hormónov a škále možností antikoncepcie je skoro rovnaké ako povedomie ich babičiek v dobách ich mladosti. Zatiaľ čo predtým si ženy rôzne mýty predávali medzi sebou a zastávali názor, že „na každom šprochu pravdy trochu“, v dnešnej dobe si rôzne polopravdy môžu prečítať v internetových diskusiách či na blogoch a „zasvätene“ informovať svoje kamarátky.
Mýty o antikoncepcii sa tradujú už od 60. rokov minulého storočia
Väčšina týchto mylných presvedčení vyplýva z púhej neznalosti. Povery o hormonálnej antikoncepcii sa tradujú od šesťdesiatych rokov minulého storočia, kedy ženy začali používať prvé pilulky. Spústa skreslených informácií o nej pretrváva dodnes, pre to, že došlo v jej vývoji k výraznému pokroku a v súčasnej dobe je na trhu veľké množstvo rôznorodých moderných antikoncepčných prípravkov. Podľa výsledkov prieskumu užíva niektorú z foriem hormonálnej antikoncepcie alebo nehormonálne vnútromaternicové teliesko 62 % slovenských žien vo veku 18–35 rokov. Najčastejšie to sú hormonálne pilulky, ktoré v súčasnosti užíva každá druhá (54 %) žena v tomto veku, ale osobnú skúsenosť s nimi má 93 % žien danej vekovej kategórie. Zaujímavým zistením prieskumu bol tiež fakt, že takmer každá tretia žena užívajúca antikoncepciu zvažuje v blízkej dobe jej zmenu. A možno aj ona pri rozhodovaní o novej forme antikoncepcie narazí na niektorý z najčastejších mýtov a pátrá po jeho pravdivom vysvetlení.
„Menštruáciou sa telo čistí a mali by sme si dávať pauzy od hormónov,“ myslia si ženy
Jedným z najrozšírenejších mýtov o menštruácii je ten, že by mala u ženy nastať každý mesiac, aby sa telo „očistilo“. Presvedčenie, že menštruačné krvácanie je vlastne čistenie tela, pri ktorom sa mesiac čo mesiac z maternice vyplavujú baktérie alebo mŕtve bunky, je mýtus zakorenený naozaj veľmi pevne. Pravda je ale taká, že z lekárskeho hľadiska nie je každomesačné krvácanie nič prínosné. Nie je teda pravda, že by ženám akokoľvek škodilo, ak bude ich menštruácia v dôsledku používania hormonálnej antikoncepcie kratšia alebo slabšia. Poveru o prospešnom účinku menštruácie vyvracia aj gynekologička MUDr. Dagmar Makalová: „Pocity úľavy po predchádzajúcej tenzii, ktoré mnohé ženy zažívajú pri začiatku menštruácie, nie sú spôsobené tým, že by s menštruačnou krvou odchádzali toxické látky z tela. Je to dané hormonálnymi zmenami, ktorými telo v období menštruácie prechádza. Ak menštruácia nenastáva vďaka tomu, že v maternici dočasne nenarastá sliznica, nie je to teda absolútne nijako škodlivé, ba naopak: Zabráni sa tým zbytočným stratám železa a ďalších látok pri silnom krvácaní.“ Mnohdy ženy považujú pravidelné mesačné krvácanie tiež za jediný dôkaz toho, že nie sú tehotné, a bez tohto „pocitu istoty“ si nevedia užívanie antikoncepčných metód predstaviť. Zaujímavé je aj to, že ženy nikdy v histórii nemali toľko menštruácií ako dnes – teda až štyristo päťdesiat za život! Mohla za to početné tehotenstvá a dlhé obdobia dojčenia.
Medzi ženami, ktoré dlhšiu dobu užívajú hormonálnu antikoncepciu, sa tiež často tradujú nasledujúce mýty. Prvým z mýtov je, že keď budú niekoľko rokov brať nepretržite hormóny, menštruácia sa im potom už nevráti do normálu a budú mať problémy otehotnieť. „Schopnosť otehotnieť je ale ovplyvňovaná množstvom rôznych faktorov, niektoré z nich nie sú doposiaľ známe. Menštruácia je len dôsledok vplyvu hormónov na maternicovú sliznicu. Po vysadení hormonálnej antikoncepcie sa v naprostej väčšine prípadov prirodzený cyklus obnovuje do troch mesiacov,“ uvádza MUDr. Makalová. „Ďaleko významnejšia je schopnosť dozretia vajíčka vo vaječníku a jeho včasné uvoľnenie pre oplodnenie. Hormonálna antikoncepcia veľmi často pomáha mierniť prejavy a dôsledky tzv. Syndrómu polycystických ovárií, ktorý je jednou z najčastejších príčin neplodnosti,“ dodáva. S predchádzajúcim mýtom súvisí aj presvedčenie, že je vhodné antikoncepčné pilulky čas od času vysadiť, aby sa telo mohlo „zotaviť“ z hormónov, ktoré kombinované pilulky obsahujú. A pretože tomu ženy veria, skutočne to aj robia a vôbec si tým nepomáhajú. Pravda je totiž taká, že k vysadzovaniu piluliek nie je absolútne žiadny dôvod, dokonca to môže byť škodlivé. Na úplnom začiatku užívania kombinovaných piluliek totiž existuje isté riziko trombózy, ktoré sa časom významne znižuje. Ak sú teda pilulky pravidelne vysadzované, riziko sa opakovane vracia vždy s novým začiatkom užívania. A ešte jeden fakt: prestávky v užívaní piluliek nezvyšujú ani šancu otehotnieť, pretože doba, po ktorú ich žena užíva, na to nemá žiadny vplyv. Jediná naozaj bezpečná metóda antikoncepcie je pilulka. Vnútromaternicové systémy nie sú pre mladé. Je to len ďalší tradovaný mýtus. V súčasnosti sú za najúčinnejšie metódy považované hormonálne implantáty a hormonálny vnútromaternicový systém. Je to dané tým, že existuje mnoho faktorov, ktoré môžu antikoncepčnú účinnosť pilulky narušiť – napr. hnačka, vracanie alebo súčasné užívanie niektorých iných liekov a liečivých prípravkov (napr. antibiotík, extraktov ľubovníka, protikŕčových látok alebo látok proti depresiám). Najviac ale účinnosť piluliek, náplastí, krúžkov a dokonca aj injekcií ohrozujú chyby v užívaní. O efektivite rozhoduje naprostá pravidelnosť, presný čas užitia. Aj to je teda dôvod, prečo sú dlhodobé metódy účinnejšie. Lekár jednorázovo zavedie implantát alebo teliesko a žena potom môže na niekoľko rokov zabudnúť na dodržovanie prísnych pravidiel – a predsa nevynechá jedinú dávku. V súvislosti s vnútromaternicovými systémami koluje medzi ženami ešte jeden mýtus, a to ten, že systém nemôže byť zavedený žene, ktorá ešte nerodila. Nie je to pravda, vnútromaternicové systémy je možné používať už od 18 rokov. Ak je nevhodné užívať pilulky alebo iné metódy (napríklad kvôli neznášanlivosti estrogénu), môžu byť hormonálne vnútromaternicové systémy dobrou alternatívou. Majú totiž vysokú účinnosť v prevencii tehotenstva, úplne odpadá nutnosť každý deň pamätať na aplikáciu, aj menštruácia je obvykle slabšia, a teda aj menej bolestivá. Vnútromaternicové teliesko možno kedykoľvek odstrániť a už budúci mesiac môže žena otehotnieť.
Dojčenie a antikoncepcia – jeden mýtus vedľa druhého
U mnohých žien (a následne niekoľkonásobných matiek) je často rozšírený mylný názor, že počas dojčenia rozhodne nie je možné otehotnieť. Obdobné úvahy možno však prirovnať k povídačkám o tom, že deti nosí bocian a že najlepšia antikoncepcia je prášok (medzi kolenami). Áno, dojčenie naozaj ponekud potlačuje ovuláciu. Potlačuje, ale nikoli nelikviduje! Ovuláciu dojčiacej matky je možné s istotou zistiť až spätne, teda až vtedy, keď zase začne menštruovať. A vo chvíli, kedy sa dieťa začne prikrmovať a k materskému mlieku sa teda pridáva aj iná potrava, pravdepodobnosť opätovného začatia ovulácie a návratu k plnej plodnosti sa výrazne zvýši – pre to, že matka aj naďalej dojčí. Ak teda ženy nechcú znovu otehotnieť, mali by antikoncepciu užívať aj počas dojčenia. Pri úvahách o vhodnej antikoncepcii počas dojčenia narážajú ženy na ďalší rozšírený mýtus – ženy, ktoré dojčia, nesmú užívať hormonálnu antikoncepciu. Jedná sa o púhu polopravdu. Dojčiace matky by nemali užívať prípravky s obsahom estrogénov, pretože estrogén by mohol ovplyvniť tvorbu mlieka. Naproti tomu progestíny, najmä pak tie, ktoré majú „miestne“ účinky napríklad vo forme hormonálnych vnútromaternicových systémov, objem a zloženie mlieka žiadnym spôsobom neovplyvňujú. Dojčiace ženy môžu tiež bez obáv využívať trojmesačné injekcie, hormonálne implantáty a pilulky obsahujúce iba progestín. Je na čase vyvrátiť aj posledný z mýtov, ktorý tvrdí, že antikoncepcia je vagón umelých hormónov do tela. Pravda je taká, že se pri užívaní hormonálnej antikoncepcie utlmí činnosť vaječníkov, ktoré následkom toho prestanú vyrábať svoje prirodzené hormóny. V tele sú teda ďalej produkované hormóny ako doteraz, len z iného zdroja. Sú síce syntetické, je ale treba vedieť, že sú tým prirodzeným veľmi príbuzné. Ich účinnosť je navyše veľmi vysoká, a tak je možné dávky hormónov dokonca oproti „normálnemu“ stavu organizmu ešte znížiť.
