Elon Musk, bývalý spojenec amerického prezidenta Donalda Trumpa, v sobotu oznámil založenie novej politickej strany v Spojených štátoch, ktorá má podľa neho prelomiť dominanciu tamojšieho „jednostranického systému“. Musk, najbohatší človek sveta a zároveň najväčší finančný podporovateľ Trumpa vo voľbách v roku 2024, sa s prezidentom prudko rozišiel potom, čo viedol republikánov v snahe o redukciu vládnych výdavkov a zníženie počtu federálnych zamestnancov v rámci takzvanej Agentúry pre vládnu efektívnosť.
„Keď ide o zadlžovanie našej krajiny plytvaním a korupciou, žijeme v jednostranickom systéme, nie v demokracii,“ napísal Musk na platforme X, ktorú vlastní. V tom istom príspevku dodal: „Dnes vzniká Strana Ameriky, aby vám vrátila slobodu.“ Musk sa odvolal na prieskum, ktorý zverejnil v piatok, v deň americkej nezávislosti, so zámerom zistiť, či si verejnosť žiada nezávislosť od dvojstranného (niekými označovaného za jednotný) politického systému, ktorý ovláda americkú politiku takmer dve storočia. Anketa získala viac ako 1,2 milióna odpovedí. „Dvomi ku jednej ste rozhodli, že chcete novú politickú stranu – a teraz ju budete mať!“ vyhlásil Musk.
Konflikt medzi Muskom a Trumpom sa znova rozhorel koncom minulého mesiaca, keď Trump presadzoval v Kongrese svoju masívnu domácu agendu známu ako Jeden Veľký Krásny Zákon. Musk sa postavil proti tejto legislatíve a ostro kritizoval republikánov, ktorí ju podporili, pretože podľa neho vedie k „dlhovému otroctvu“. Sľúbil vytvorenie novej politickej strany na ofenzívu proti takýmto zákonodarcom, ktorí síce sľubovali šetrenie verejných financií, no neskôr hlasovali za zákon, ktorý podľa odborníkov zvýši americký deficit o 3,4 bilióna dolárov za desať rokov.
Potom, čo Musk výrazne napadol hlavný výdavkový zákon (ktorý napokon Kongres schválil a Trump podpísal), prezident pohrozil, že techového magnáta deportuje a odreže federálne financovanie jeho firmám. „Budeme to musieť zvážiť,“ povedal Trump novinárom na otázku, či zvažuje Muskovu deportáciu. Musk sa narodil v Južnej Afrike a americké občianstvo získal v roku 2002.
AFP
