Miznú nenápadní hrdinovia prírody: Znižujúci sa počet mrchožrútov ohrozuje aj naše zdravie
Supy, hyeny či žraloky. Títo nenápadní hrdinovia prírody, ktorí čistia planétu od zvyškov mŕtvych zvierat, teraz alarmujúcim tempom miznú. Ich pokles dramaticky ovplyvní nielen ekosystémy, ale aj naše zdravie. Pribudnú totiž choroby, kvôli ktorým môže ročne zbytočne zomrieť až sto tisíc ľudí.
Analýza 1376 druhov stavovcov, ktorí sa živia mŕtvolami, od krýs až po hyeny, ukázala, že viac než tretina z nich rýchlo ubúda alebo je priamo na pokraji vyhynutia. Ohrození sú predovšetkým tí najväčší – a najdôležitejší. „Mrchožrútov neubúda rovnomerne, najviac sa to týka veľkých a špecializovaných druhov,“ uviedol ekológ Rodolfo Dirzo zo Stanfordskej univerzity.
Služba pre živé
V Amerike a Európe spracujú mrchožrúti až 75 percent mŕtvych tiel, táto ich „služba“ zohráva kľúčovú úlohu v udržaní zdravia prírody i ľudskej populácie. Ak mršiny nikam nezmiznú, ležia, hnijú a lákajú potkany, túlavé psy a ďalšie prenášače chorôb. Dôjde tak k nárastu zoonotických chorôb, ktoré prechádzajú zo zvierat na ľudí, ako je besnota alebo leptospiróza, známa ako potkanská žltačka.
Mršinami by sa mohla znečistiť aj voda a pôda a vzrásť počet infekcií, vrátane tých, ktoré poznáme z pandémií. Mrchožrúti sú prvá línia obrany pred patogénmi, bez nich strácame štít. „Začíname presne chápať, ako sme závislí na každom jednotlivom druhu,“ hovorí Chinmay Sonawane, hlavný autor štúdie.
Otázka verejného zdravia
Rolu v úbytku mrchožrútov zohráva niekoľko faktorov: na vine je lov a pytliactvo, intenzívny chov hospodárskych zvierat a strata prirodzeného prostredia. Zatiaľ čo ale supy a hyeny v dôsledku ľudskej činnosti ustupujú, menší mrchožrúti naopak prosperujú.
„Sú lepšie prispôsobení na prežitie v ľuďmi ovládaných stanovištiach,“ vysvetľuje Sonawane s tým, že tieto zvieratá konzumujú ako ľudskú potravu, tak mršiny. Nedokážu však nahradiť prácu hlavných konzumentov.
Záchrana supov a ďalších mrchožrútov tak predstavuje otázku verejného zdravia. „Myslím, že ako si budeme viac uvedomovať tieto súvislosti, budeme viac naklonení chrániť tieto druhy, pretože tým v konečnom dôsledku chránime aj svoje zdravie,“ uzatvára Sonawane.
