Možno sme už našli život na Marse. Len sme ho okamžite zabili
Plány na ďalší prieskum Marsu so snahou dopraviť na Zem prvé vzorky jeho pôdy otvárajú staré rany. Hoci sa NASA v tejto chvíli sústredí na program Mars Sample Return a očakáva, že sa v polovici 30. rokov 21. storočia podarí misiu dokončiť, profesor astrobiológie z Technickej univerzity v Berlíne Dirk Schulze-Makuch pripomína, že sme život na červenej planéte mohli objaviť už pred päťdesiatimi rokmi. A tiež ho v rámci dobre mieneného experimentu bohužiaľ omylom zabiť.
Dlho predtým, než sa po Marse preháňalo vozidlo Curiosity, pristála na povrchu červenej planéty dvojica modulov v rámci projektu Viking. Išlo o prvé zariadenia, ktoré urobili snímky priamo z povrchu Marsu, ale súčasne tiež vykonali biologické experimenty s cieľom nájsť život. Výsledky vedcom spočiatku poriadne zamotali hlavu, pretože sa zdalo, že aj keď boli v pôde skutočne nájdené organické zlúčeniny, nakoniec NASA usúdila, že sa vzorky kontaminovali mikroorganizmami zo Zeme a boli vyhlásené za nepreukazné.
Nepreukazné pokusy
Pri jednom z experimentov sa ale NASA predsa len zastavila a vykonávala ho ďalej, pretože sa zdalo, že život na Marse existuje. Prísť na to vedci chceli pomocou niekoľkých pokusov, ako bolo pridanie vody s živinami a rádioaktívnym uhlíkom do niektorej zo vzoriek pôdy. Predpoklad bol taký, že ak by mikroorganizmy skutočne spotrebovali živiny, odpadovým produktom by bol plyn s rádioaktívnym uhlíkom, a práve taký v prvom teste zariadenie skutočne detekovalo. Ďalšie pokusy už takýto výsledok nepriniesli – žiadny plyn sa už neuvoľnil – čo bolo proti predpokladu, že by pridanie živín ešte zväčšilo populáciu mikróbov a teda aj obsah vyprodukovaného plynu. Aj tento pokus bol preto označený za nepreukazný a od roku 1976 sa ním v podstate nikto otvorene nezaoberal.
Bol to až spomínaný Dirk Schulze-Makuch, ktorý v roku 2024 vyslovil v článku zverejnenom portálom BigThink teóriu, že experimenty v rámci programu Viking boli až príliš pozemské. Pripomenul, že na Zemi existujú mikroorganizmy, ktoré prežívajú v extrémne suchých podmienkach – napríklad hlboko v soľných horninách púšte Atacama. Tieto organizmy potom čerpajú vodu z vlhkosti vzduchu a priamy kontakt s kvapalinou by ich zahubil. Čo ak sme teda na Marse narazili na podobne adaptované formy života a zlikvidovali sme ich tým, že sme ich poliali vodou?
Prví mimozemšťania? Zničení!
Schulze-Makuch to ilustruje jednoduchou analógiou: „Predstavte si, že mimozemšťania nájdu človeka v púšti. Zistia, že potrebuje vodu – a hodia ho do oceánu. Asi mu tým moc nepomôžu.“ Podľa neho mohlo naliatie vody na marťanské mikróby znamenať koniec ich metabolickej aktivity, a preto už ďalšie testy nič neukázali. Čo viac, už v roku 2007 vyslovil Schulze-Makuch v rámci štúdie zverejnenej portálom Cambridge University Press hypotézu, že prípadný život na Marse by mohol využívať peroxid vodíka ako súčasť bunkovej štruktúry. Tá by pomáhala prežiť nízke teploty, zadržiavať vodu a poskytovať aj zdroj kyslíka. Lenže peroxid je veľmi nestabilný a vystavenie teplu by bunky okamžite zabilo.
A práve niečo také sa zrejme stalo v roku 1976. Pôda bola pred analýzou zahrievaná, takže ak marťanské mikroorganizmy peroxid vodíka obsahovali, opäť mohli byť týmto spôsobom usmrtené skôr, než prístroje vôbec niečo zachytili. Samozrejme, ide stále o špekulácie a pravdepodobne ich nebude možné v dohľadnej dobe overiť. Ak by sa tak ale stalo a ukázalo sa, že sme boli pri kontakte s prvými mimozemšťanmi tak trochu zbrklí, bol by to pekný námet na béčkovú sci-fi.